Bratislava 5. júla (TASR) - Slovenská republika (SR) si 5. júla pripomenie štátnym sviatkom príchod svätých Cyrila (Konštantína) a Metoda na Veľkú Moravu. Príchod solúnskych bratov sa datuje na leto roku 863. V roku 2020 od tejto udalosti uplynie 1157 rokov.

Deň slovanských vierozvestcov Cyrila a Metoda je 5. júla štátnym sviatkom aj v Českej republike (ČR).

Pápež Ján Pavol II. v decembri 1980 vyhlásil svätých bratov Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy a tento cirkevný sviatok pripadá na 14. februára.

Na území dnešného Slovenska bolo kresťanské učenie rozšírené už pred príchodom Konštantína (Cyrila) a Metoda. Kresťanstvo do tejto oblasti preniklo v období Rímskej ríše, čo dokazujú viaceré archeologické nálezy, napríklad z Bratislavy-Rusoviec alebo odkrytie ranokresťanskej kaplnky na Devíne pochádzajúcej zo štvrtého storočia.

Kresťanstvo začalo ešte výraznejšie prenikať medzi Slovanov žijúcich na území dnešného Slovenska v prvej tretine deviateho storočia. Dokazuje to napríklad kostol v Nitre vysvätený v roku 828 salzburským biskupom Adalrámom.

Okolo roku 833 dobytím Nitrianskeho kniežatstva Mojmírom I. vznikla Veľká Morava. Na dvore veľkomoravského kniežaťa Rastislava sa už začiatkom 60. rokov deviateho storočia zaoberali myšlienkou ustanoviť vlastnú cirkevnú organizáciu. Rastislav sa najprv obrátil na pápeža, aby mu poslal misionárov, ktorí by uprednostňovali šírenie kresťanskej viery v reči, akou hovorí jeho ľud. Jeho posolstvo nenašlo u pápeža odozvu, ale neskôr naň kladne reagoval byzantský cisár Michal III.

Ten na Veľkú Moravu vyslal dvoch vierozvestov - Konštantína a Metoda. Pochádzali zo Solúna, v okolí ktorého v tom čase žila početná slovanská menšina a jej jazyk obaja ovládali. Konštantín ešte pred odchodom na misiu vytvoril písmo, hlaholiku, prispôsobené pre slovanskú reč a preložil základné state súvisiace s kresťanskou vieroukou - výber evanjeliových čítaní-Evanjeliár. Na Veľkú Moravu prišli niekedy v lete v roku 863.

Počas pôsobenia rozvinuli mnohostrannú vieroučnú, organizačnú a kultúrnu činnosť. Založili veľkomoravské učilište, kde pripravovali budúcich kňazov. Učilište viedol najprv Konštantín, potom Metod a po jeho smrti Gorazd. Pôsobilo až do jesene roku 855, keď ho nitriansky biskup Wiching zrušil. Po viac ako trojročnom účinkovaní, keď sa im podarilo vyučiť prvých žiakov a vytvoriť preklady najdôležitejších bohoslužobných kníh, sa bratia rozhodli Veľkú Moravu opustiť.

Na spiatočnej ceste ich v Benátkach zastihlo pozvanie pápeža Mikuláša I. do Ríma. Keď koncom roku 867 dorazili do Ríma, privítal ich už nový pápež Hadrián II. Pred ním obhájili svoje dielo a dosiahli kodifikovanie slovanskej reči ako ďalšieho liturgického jazyka, v ktorom možno vykonávať kresťanské obrady. Chorľavý Konštantín ostal v Ríme, kde sa utiahol do kláštora, prijal meno Cyril a v roku 869 zomrel.

Začiatkom roku 869 prišla do Ríma žiadosť od slovanského kniežaťa v Panónii Koceľa, aby mu vyslali Metoda ako učiteľa. Pápež Metodove misijné poverenie rozšíril na celú Veľkú Moravu. Vymenoval ho za arcibiskupa a pápežského legáta pre územie ovládané Rastislavom, Svätoplukom a Koceľom.

Počas cesty na Veľkú Moravu Metoda zajali Frankovia. Vo väzení strávil takmer tri roky. Prepustili ho až po intervencii pápeža Jána VIII. a žiadosti Svätopluka.

V roku 873 sa Metod ujal správy cirkvi na Veľkej Morave. V roku 880 v Ríme opäť obhajoval svoje pôsobenie a uspel. Po jeho smrti v roku 885 však postupne získaval rozhodujúci vplyv latinský klérus a Metodovi žiaci, ktorí obhajovali slovanskú liturgiu, museli z Veľkej Moravy odísť. Usadili sa najmä na území vtedajšej Bulharskej ríše.

Na 5. júl pripadá aj Deň zahraničných Slovákov, ktorý je od roku 1993 pamätným dňom.