Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Udalosť prijatia deklarácie sa v Slovenskej republike (SR) od roku 1993 pripomína ako pamätný deň - Výročie Deklarácie slovenského národa.
Autor TASR
,aktualizované Martin/Bratislava 29. októbra (TASR) - Od prijatia Deklarácie slovenského národa, známej aj ako Martinská deklarácia, uplynie v stredu 30. októbra 106 rokov. Deklaráciu prijali na zhromaždení v Martine dva dni po tom, ako v Prahe 28. októbra 1918 na základe zákona Národného výboru československého vznikla prvá Československá republika (ČSR). Slováci sa deklaráciou jasne prihlásili k spoločnému štátnemu zväzku s Čechmi.
Udalosť prijatia deklarácie sa v Slovenskej republike (SR) od roku 1993 pripomína ako pamätný deň - Výročie Deklarácie slovenského národa. V roku 2018 pri príležitosti 100. výročia prijatia deklarácie sa jednorazovo slávil 30. október ako štátny sviatok.
Viac ako 200 zástupcov politického a spoločenského života na Slovensku sa 30. októbra 1918 stretlo v Turčianskom sv. Martine v budove Tatrabanky. Účastníci stretnutia prijali návrh deklarácie, ktorý vypracoval evanjelický kňaz, politik a náboženský spisovateľ Samuel Zoch. Na návrh Matúša Dulu dotvorili aj Slovenskú národnú radu (SNR), do ktorej zvolili 25 členov na čele s 12-členným výkonným výborom. V mene SNR napokon prijali aj Deklaráciu slovenského národa.
Text deklarácie jednoznačne odmietol právo uhorskej vlády konať v mene slovenského národa a SNR sa určila za jediného oprávneného zástupcu konať v mene slovenského národa. V deklarácii sa požadovalo právo na sebaurčenie slovenského národa na základe úplnej nezávislosti, ako aj uzatvorenie okamžitého mieru.
Obsah deklarácie vyjadroval aj myšlienku spoločného štátu Slovákov a Čechov. Oficiálne sa v nej totiž zrušil zväzok Slovenska s Uhorskom a potvrdil sa nový zväzok s českým národom. Deklarácia slovenského národa, respektíve Martinská deklarácia, sa tak stala jedným zo základných dokumentov zrodu česko-slovenského štátu a prispela k jeho konštituovaniu.
Účastníci martinského zhromaždenia však, paradoxne, nemali informácie o tom, čo sa udialo v Prahe 28. októbra 1918. O vzniku ČSR informoval výkonný výbor SNR vo večerných hodinách Milan Hodža prichádzajúci z Budapešti. Informoval ich aj o tom, že Rakúsko-Uhorsko bezpodmienečne kapitulovalo.
Na základe týchto aktuálnych informácií sa upravilo znenie deklarácie. Vypustila sa požiadavka samostatného zastúpenia Slovákov na mierovej konferencii, keďže zahraničnopolitické zastupovanie obidvoch národov pripadlo Československej republike. Text sa doplnil aj o fakt, že rakúsko-uhorský minister zahraničných vecí Július Andráši (Gyula Andrassy) uznal požiadavky prezidenta Spojených štátov amerických Thomasa Woodrowa Wilsona z 18. októbra 1918.
Udalosť prijatia deklarácie sa v Slovenskej republike (SR) od roku 1993 pripomína ako pamätný deň - Výročie Deklarácie slovenského národa. V roku 2018 pri príležitosti 100. výročia prijatia deklarácie sa jednorazovo slávil 30. október ako štátny sviatok.
Viac ako 200 zástupcov politického a spoločenského života na Slovensku sa 30. októbra 1918 stretlo v Turčianskom sv. Martine v budove Tatrabanky. Účastníci stretnutia prijali návrh deklarácie, ktorý vypracoval evanjelický kňaz, politik a náboženský spisovateľ Samuel Zoch. Na návrh Matúša Dulu dotvorili aj Slovenskú národnú radu (SNR), do ktorej zvolili 25 členov na čele s 12-členným výkonným výborom. V mene SNR napokon prijali aj Deklaráciu slovenského národa.
Text deklarácie jednoznačne odmietol právo uhorskej vlády konať v mene slovenského národa a SNR sa určila za jediného oprávneného zástupcu konať v mene slovenského národa. V deklarácii sa požadovalo právo na sebaurčenie slovenského národa na základe úplnej nezávislosti, ako aj uzatvorenie okamžitého mieru.
Obsah deklarácie vyjadroval aj myšlienku spoločného štátu Slovákov a Čechov. Oficiálne sa v nej totiž zrušil zväzok Slovenska s Uhorskom a potvrdil sa nový zväzok s českým národom. Deklarácia slovenského národa, respektíve Martinská deklarácia, sa tak stala jedným zo základných dokumentov zrodu česko-slovenského štátu a prispela k jeho konštituovaniu.
Účastníci martinského zhromaždenia však, paradoxne, nemali informácie o tom, čo sa udialo v Prahe 28. októbra 1918. O vzniku ČSR informoval výkonný výbor SNR vo večerných hodinách Milan Hodža prichádzajúci z Budapešti. Informoval ich aj o tom, že Rakúsko-Uhorsko bezpodmienečne kapitulovalo.
Na základe týchto aktuálnych informácií sa upravilo znenie deklarácie. Vypustila sa požiadavka samostatného zastúpenia Slovákov na mierovej konferencii, keďže zahraničnopolitické zastupovanie obidvoch národov pripadlo Československej republike. Text sa doplnil aj o fakt, že rakúsko-uhorský minister zahraničných vecí Július Andráši (Gyula Andrassy) uznal požiadavky prezidenta Spojených štátov amerických Thomasa Woodrowa Wilsona z 18. októbra 1918.
Riaditeľ Vojenského historického ústavu Miloslav Čaplovič o význame Martinskej deklarácie
„Republika sa zrodila sa na sklonku „Veľkej vojny“ na troskách rakúsko-uhorskej monarchie, a to na základe dvoch rovnoprávnych štátoprávnych aktov: vyhlásenia Národného výboru československého v Prahe 28. októbra 1918 a Martinskej deklarácie v Martine 30. októbra 1918,“ povedal Čaplovič v rozhovore pre TASR TV.
„Jej význam o to viac umocňuje skutočnosť, že v čase, keď sa slovenskí reprezentanti politického, kultúrneho, duchovného, hospodárskeho života Deklaráciou na zhromaždení v Martine prihlásili k česko-slovenskej štátnosti, nemali ani potuchy, čo sa udialo 28. októbra v Prahe,“ upozornil riaditeľ VHÚ.
„Často význam Martinskej deklarácie nedoceňujeme, pričom išlo o zásadný krok vo formovaní moderného a štátotvorného národa,“ uzavrel.
„Republika sa zrodila sa na sklonku „Veľkej vojny“ na troskách rakúsko-uhorskej monarchie, a to na základe dvoch rovnoprávnych štátoprávnych aktov: vyhlásenia Národného výboru československého v Prahe 28. októbra 1918 a Martinskej deklarácie v Martine 30. októbra 1918,“ povedal Čaplovič v rozhovore pre TASR TV.
„Jej význam o to viac umocňuje skutočnosť, že v čase, keď sa slovenskí reprezentanti politického, kultúrneho, duchovného, hospodárskeho života Deklaráciou na zhromaždení v Martine prihlásili k česko-slovenskej štátnosti, nemali ani potuchy, čo sa udialo 28. októbra v Prahe,“ upozornil riaditeľ VHÚ.
„Často význam Martinskej deklarácie nedoceňujeme, pričom išlo o zásadný krok vo formovaní moderného a štátotvorného národa,“ uzavrel.
