Bratislava 28. februára 2017 (TABLET.TV) - Rok po parlamentných voľbách sa zdá, že základné ciele, aké od výsledku volieb očakávala slovenská verejnosť, a základný dôvod, ktorým svoje zoskupenie odôvodňovali koaličné strany, sa nenaplnili takmer vôbec. Boj s korupciou je iba fingovaný a symbolický, škandály uplynulých rokov sa zamietli pod koberec, školstvo je v defenzíve ako kedykoľvek predtým, a strana ĽSNS Mariána Kotlebu kontinuálne rastie a podľa posledného prieskumu je podľa prieskumov už treťou najsilnejšou stranou – po Smere-SD a SaS.




Opozičné strany nemožno v žiadnom prípade označiť za personálnu a programovú alternatívu, koaličné strany sa v pocite sebauspokojenia a beztrestnosti nevenujú systémovým zmenám, a typický slovenský Godot/Mesiáš sa momentálne potuluje po Slovensku a zisťuje, koľko ľudí ho očakáva a či má vôbec prísť.

Marián LEŠKO
politický komentátor
„Je veľmi smutné sledovať, ako sa podstatné veci dokážu zmeniť na politickú šarvátku bezvýznamného typu, kto bol povýšený a kto nie... Slovenská politika sa šialeným spôsobom infantilizuje a zaplieta v bezvýznamných záležitostiach, podstata vecí je neriešená, lebo aj keď premiér opraví faktúry, čo je nonsens sám osebe, lebo s cenami energií nemá nič spoločné, tak probléme neriešil. Pán Holjenčík ceny zvýšil preto, lebo sa za desať rokov nahromadil taký dlh, ktorý potreboval riešiť. A ten dlh sa nevyrieši roztrhnutím faktúry a raz to bude musieť niekto riešiť...
Pri zvyšovaní preferencií ĽSNS je zodpovednosť tzv. štandardných strán najväčšia a úplne nezastupiteľná. Musím však povedať, že niekedy aj médiá zohrávajú svoju rolu už len tým, že robia to, čo robiť majú, t.j. kritizujú všetky prešľapy a prechmaty vládnej moci. Tou kritikou hovoria, pozrite sa, nech tu vládol ktokoľvek, každý sa dopúšťa neprístojností. My kritizujeme aj tú stranu, ktorá ide do popredia (ĽSNS), ale vnímavosť ich voličov na našu kritiku je oveľa slabšia. Keď kritizujeme vládne a opozičné strany, že treba, aby urobili nápravu, tak prispievame k tomu, že v časti elektorátu sa vytvára presvedčenie, že žiadna náprava tu už nie je možná, ale treba urobiť niečo nové, radikálne, a to je práve táto strana.”

Michal VAŠEČKA
sociológ
„Zodpovednosť politikov tzv. štandardných strán je obrovská, ale dôvodov, prečo tomu neprikladajú dostatočný význam, je viacero: po prvé – po rokoch strávených v politike to vidia tak, že všetko sa dá vybaviť peniazmi, tzn. vtiahneme týchto „bláznov“ do našich korupčných schém a ono sa to poddá, urobíme z nich štandardné strany. Po druhé – vidia to marketingovo tak, že pokiaľ vznikne silná nesystémová strana, s ktorou sa nebude dať spolupracovať, tak paradoxne sa môže uľahčiť spolupráca na politickej scéne, lebo tá sa takzvane prečistí. S niektorými sa nebude dať spolupracovať a ostatné dve-tri strany si to budú musieť rozdeliť. To je niečo, po čom premiér Fico volá už dlhé roky. Tretí dôvod je prozaický - naozaj neveria, že takáto strana môže znamenať nebezpečenstvo z dlhodobého hľadiska, že sa môže stať niečo, čo bude nezvratné. Podobne aj v 30. rokoch boli politici ako von Papen hlboko presvedčení, že toho Hitlera zvládnu, že
ho využijú proti socialistom a komunistom a vieme, kto koho využil.”

KĽÚČOVÉ OTÁZKY DISKUSIE:
Po vláde jednej strany nastúpila koaličná vláda – znamená aj kvalitatívny posun?

Obmedzujú koaliční partneri stranu Smer-SD v jej dominantnom vládnutí? V opozícii sa strany ocitajú – sú alternatívou voči súčasnej koalícii?
Slovensko-maďarské zmierenie (SNS a Most) – je prekvapením?
Škandály uplynulého roka
Koniec Siete a Rada Procházku – bolo to prekvapením?
Kauza Bašternák a prípad Robert Kaliňák
Vývoj strany SaS a jej predsedu
Kľúčové problémy slovenskej spoločnosti a ako ich reflektujú politické strany
Migračná téma – ovplyvňuje slovenskú spoločnosť?
Potrebuje slovenská politika ešte jedného silného hráča?
Rast Kotlebovej ĽS-NS – aké sú dôvody? Sme pripravení na to, že bude najsilnejšou opozičnou stranou? A ako sa tomu dá brániť? Trestaním osôb z najvyšších pozícií?

MODERÁTOR:
Juraj HRABKO

DRAMATURGIA, PODKLADY:
Róbert KOTIAN