Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kým školská inšpekcia získava dáta priamo z terénu prostredníctvom svojich inšpektorov, rezort školstva sa musí spoliehať na pravdivosť údajov zadávaných do informačného systému zo strany škôl.
Autor TASR
Bratislava 3. mája (TASR) - Odborne odučených hodín na základných školách (ZŠ) je podľa analýzy Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) zrejme menej, ako uvádza rezort školstva. Údaje ministerstva školstva a Štátnej školskej inšpekcie (ŠŠI) o množstve vyučovacích hodín odučených na ZŠ neodborne sa podľa NKÚ rozchádzajú. Kým školská inšpekcia získava validné dáta priamo z terénu prostredníctvom svojich inšpektorov, rezort školstva sa musí spoliehať na pravdivosť údajov zadávaných do informačného systému zo strany zástupcov škôl. TASR o tom informovala hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková.
"V školskom roku 2022/2023 inšpekcia urobila 83 komplexných kontrol škôl a z porovnania s dátami ministerstva školstva vyplýva, že odbornosť vyučovania zistená ŠŠI je v prípade 70 škôl nižšia, ako uvádza ministerstvo," uviedla podpredsedníčka NKÚ Henrieta Crkoňová.
NKÚ aktuálne pripravuje kontrolu, ktorá by mala vysvetliť príčiny nesúladu v dátach dvoch štátnych inštitúcií. "Jedným z cieľov kontroly bude aj predloženie návrhov riešení na minimalizáciu nesprávneho reportovania. Na identifikovanie priorít a vhodné nastavenie politík je totiž potrebné poznať skutočný stav a v súčasnosti rezort školstva zrejme pracuje s nadhodnotenými údajmi," priblížila Crkoňová.
Podľa údajov školskej inšpekcie je na prvom stupni 89,4 percenta odborne odučených hodín, kontrolované školy však vykázali, že ich je o šesť percentuálnych bodov viac. Na druhom stupni bol rozdiel medzi údajmi rezortu a inšpekcie takmer deväť percentuálnych bodov. "Jedna základná škola reportovala ministerstvu údaje, ktoré zodpovedali odbornosti vyučovania na úrovni 100 percent, skutočnosť zistená školskou inšpekciou však bola 33,3 percenta," uvádza NKÚ.
Pri porovnaní jednotlivých vyučovacích predmetov poukázal NKÚ na ešte väčšie rozdiely. Napríklad odbornosť vyučovania informatiky na druhom stupni zistená inšpektormi priamo na škole bola v priemere o 25 percentuálnych bodov nižšia ako hodnota vypočítaná z údajov systému ministerstva školstva.
Dôvody nesprávneho reportingu môžu byť podľa NKÚ napríklad neúmyselné chyby, snaha, aby škola patrila k tým lepším, prípadne finančná motivácia. "Pri odbornosti vyučovania nižšej ako 70 percent totiž ministerstvo zníži zriaďovateľovi školy objem pridelených finančných prostriedkov. Zároveň analytici upozorňujú, že správnosť reportovaných údajov ministerstvo školstva nijako nekontroluje," dodal NKÚ.
"V školskom roku 2022/2023 inšpekcia urobila 83 komplexných kontrol škôl a z porovnania s dátami ministerstva školstva vyplýva, že odbornosť vyučovania zistená ŠŠI je v prípade 70 škôl nižšia, ako uvádza ministerstvo," uviedla podpredsedníčka NKÚ Henrieta Crkoňová.
NKÚ aktuálne pripravuje kontrolu, ktorá by mala vysvetliť príčiny nesúladu v dátach dvoch štátnych inštitúcií. "Jedným z cieľov kontroly bude aj predloženie návrhov riešení na minimalizáciu nesprávneho reportovania. Na identifikovanie priorít a vhodné nastavenie politík je totiž potrebné poznať skutočný stav a v súčasnosti rezort školstva zrejme pracuje s nadhodnotenými údajmi," priblížila Crkoňová.
Podľa údajov školskej inšpekcie je na prvom stupni 89,4 percenta odborne odučených hodín, kontrolované školy však vykázali, že ich je o šesť percentuálnych bodov viac. Na druhom stupni bol rozdiel medzi údajmi rezortu a inšpekcie takmer deväť percentuálnych bodov. "Jedna základná škola reportovala ministerstvu údaje, ktoré zodpovedali odbornosti vyučovania na úrovni 100 percent, skutočnosť zistená školskou inšpekciou však bola 33,3 percenta," uvádza NKÚ.
Pri porovnaní jednotlivých vyučovacích predmetov poukázal NKÚ na ešte väčšie rozdiely. Napríklad odbornosť vyučovania informatiky na druhom stupni zistená inšpektormi priamo na škole bola v priemere o 25 percentuálnych bodov nižšia ako hodnota vypočítaná z údajov systému ministerstva školstva.
Dôvody nesprávneho reportingu môžu byť podľa NKÚ napríklad neúmyselné chyby, snaha, aby škola patrila k tým lepším, prípadne finančná motivácia. "Pri odbornosti vyučovania nižšej ako 70 percent totiž ministerstvo zníži zriaďovateľovi školy objem pridelených finančných prostriedkov. Zároveň analytici upozorňujú, že správnosť reportovaných údajov ministerstvo školstva nijako nekontroluje," dodal NKÚ.
