Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Medzinárodný tím odborníkov zapojených do projektu PlasticFreeDanube mapoval stav znečistenia Dunaja a jeho brehov plastovým odpadom.
Autor TASR
Bratislava 27. februára (TASR) - Odborníci a dobrovoľníci vyzbierali z Dunaja 2000 kilogramov plastov. Boli to najmä obalové materiály z potravín a sanitárnych pomôcok, PET fľaše, plastové odpady z domácností či stavebný odpad. Informovala o tom hovorkyňa Slovenskej akadémie vied (SAV) Katarína Gáliková.
Medzinárodný tím odborníkov zapojených do projektu PlasticFreeDanube mapoval stav znečistenia Dunaja a jeho brehov plastovým odpadom. Zameral sa na úsek medzi Viedňou a vodnou elektrárňou v Gabčíkove. Riešiteľmi projektu boli aj vedci z Ústavu polymérov SAV, ktorí skúmali, do akej miery plasty znečisťujú vodné prostredie.
Vzorky odpadu podrobili vedci v laboratóriách Ústavu polymérov SAV viacerým analýzam. "Uskutočnili sme takzvaný vypierací experiment, pri ktorom sme vzorky plastov umiestnili do sklených nádob s ultračistou vodou a mesiac sme ich nechali trepať pri 560 otáčkach za minútu. Odliatu vodu sme následne testovali na prítomnosť organických látok a kovov," vysvetlila priebeh jedného z experimentov Mária Omastová z Ústavu polymérov SAV. Dopĺňa, že koncentrácie detegovaných organických látok boli pod limitnými hodnotami. V prípade vzorky z PET fľaše zachytili zvýšenú koncentráciu antimónu. Išlo o približne 200 mikrogramu na liter, pričom limit pre pitnú vodu je päť mikrogramov na liter.
Vedci tiež zisťovali, ako sa menia koncentrácie rôznych látok na novej PET fľaši, ktorú ponorili do vody z Dunaja. "Optická mikroskopia nám ukázala, že po 259 dňoch tuhé častice prítomné v dunajskej vode zreteľne priľnuli na povrch kúska PET fľaše. Obsah antimónu vo vode sa znížil, čo indikuje, že sa adsorboval na plastový povrch," povedala Omastová s tým, že zistená hodnota bola stále mierne nad limitom pre kvalitu vody.
Odborníci skúmali aj to, do akej miery sa rôzne polymérne materiály rozpadávajú na mikročastice. "Jedným z najzásadnejších poznatkov bolo zistenie, že aj relatívne stabilné polyméry ako polyetyléntereftaláty (PET) sa defragmentujú a tvoria niekoľko mikrónov veľké častice," hovorí riešiteľ projektu Matej Mičušík z Ústavu polymérov SAV. Pokračuje, že zistili, že vzorky z penového polystyrénu uvoľňovali v rovnakom čase viac mikroplastových častíc ako vzorky z PET fliaš. "Preto, pokiaľ je to možné, by sme sa mali snažiť nezanechávať za sebou žiadny plastový odpad," poznamenal Mičušík.
Projekt PlasticFreeDanube trval od októbra 2017 do marca 2021. Bol financovaný Európskou úniou v rámci programu Interreg SK-AT. Realizovala ho Univerzita prírodných zdrojov a vied o živej prírode vo Viedni, Viadonau, nezisková organizácia RepaNet, Ústav polymérov SAV a Národný park Donau-Auen.
Medzinárodný tím odborníkov zapojených do projektu PlasticFreeDanube mapoval stav znečistenia Dunaja a jeho brehov plastovým odpadom. Zameral sa na úsek medzi Viedňou a vodnou elektrárňou v Gabčíkove. Riešiteľmi projektu boli aj vedci z Ústavu polymérov SAV, ktorí skúmali, do akej miery plasty znečisťujú vodné prostredie.
Vzorky odpadu podrobili vedci v laboratóriách Ústavu polymérov SAV viacerým analýzam. "Uskutočnili sme takzvaný vypierací experiment, pri ktorom sme vzorky plastov umiestnili do sklených nádob s ultračistou vodou a mesiac sme ich nechali trepať pri 560 otáčkach za minútu. Odliatu vodu sme následne testovali na prítomnosť organických látok a kovov," vysvetlila priebeh jedného z experimentov Mária Omastová z Ústavu polymérov SAV. Dopĺňa, že koncentrácie detegovaných organických látok boli pod limitnými hodnotami. V prípade vzorky z PET fľaše zachytili zvýšenú koncentráciu antimónu. Išlo o približne 200 mikrogramu na liter, pričom limit pre pitnú vodu je päť mikrogramov na liter.
Vedci tiež zisťovali, ako sa menia koncentrácie rôznych látok na novej PET fľaši, ktorú ponorili do vody z Dunaja. "Optická mikroskopia nám ukázala, že po 259 dňoch tuhé častice prítomné v dunajskej vode zreteľne priľnuli na povrch kúska PET fľaše. Obsah antimónu vo vode sa znížil, čo indikuje, že sa adsorboval na plastový povrch," povedala Omastová s tým, že zistená hodnota bola stále mierne nad limitom pre kvalitu vody.
Odborníci skúmali aj to, do akej miery sa rôzne polymérne materiály rozpadávajú na mikročastice. "Jedným z najzásadnejších poznatkov bolo zistenie, že aj relatívne stabilné polyméry ako polyetyléntereftaláty (PET) sa defragmentujú a tvoria niekoľko mikrónov veľké častice," hovorí riešiteľ projektu Matej Mičušík z Ústavu polymérov SAV. Pokračuje, že zistili, že vzorky z penového polystyrénu uvoľňovali v rovnakom čase viac mikroplastových častíc ako vzorky z PET fliaš. "Preto, pokiaľ je to možné, by sme sa mali snažiť nezanechávať za sebou žiadny plastový odpad," poznamenal Mičušík.
Projekt PlasticFreeDanube trval od októbra 2017 do marca 2021. Bol financovaný Európskou úniou v rámci programu Interreg SK-AT. Realizovala ho Univerzita prírodných zdrojov a vied o živej prírode vo Viedni, Viadonau, nezisková organizácia RepaNet, Ústav polymérov SAV a Národný park Donau-Auen.
