Zvyšovanie pokút za odmietnutie povinného očkovania oslovení odborníci neschvaľujú.
Autor TASR
Bratislava 26. marca (TASR) – Ľudí treba v téme očkovania viac vzdelávať. Nemožno sa však zamerať len na rodičov a zdravotníkov, hovoriť o tom treba už na školách. Upozorňuje na to väčšina odborníkov, ktorých TASR oslovila. Poukázali však, že posolstvo sa k ľuďom musí dostať cez jednoduchý jazyk a malo by v prvom rade vychádzať z najvyšších miest.
Zvyšovanie pokút za odmietnutie povinného očkovania oslovení odborníci neschvaľujú. Diskusiu, že by nezaočkované deti nemali mať prístup do materských škôl, treba podľa nich dôkladne riešiť v odborných kruhoch. TASR oslovila aj antivaxerov a predstaviteľa farmafirmy.
"Zrozumiteľný jazyk je veľmi dôležitý," povedala Darina Sedláková z Kancelárie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO)na Slovensku. Chýba jej tu väčšia osveta "z najvyšších miest". Vysokí štátni predstavitelia by podľa nej mali o téme očkovania hovoriť proaktívne. "A nie iba vtedy, keď treba dementovať vyhlásenia antivaxerov," uviedla. Viac osvety chce medzi ľudí dostať aj minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD). "Je to beh na dlhé trate," priznal. Vážnosť témy očkovania si uvedomuje.
"Slováci často nevedia, komu majú veriť," upozornil Ján Klimas, šéf Katedry farmakológie a toxikológie Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Autority sa podľa neho mnohokrát vyjadrujú nudne a zložito. Takýto prejav je pre obyčajných ľudí vzdialený. Preto radšej niektorí uveria šarlatánovi, ten hovorí pútavejšie, hoci prezentuje hlúposti a nepravdy, zhrnul Klimas. Odborné témy treba podľa neho jednoznačne popularizovať.
"Cez médiá, náš web a sociálne siete komunikujeme zrozumiteľnou formou," odpovedá hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR Zuzana Drobová. Cieľovou skupinou sú rodičia a zdravotníci. Pracovníci regionálnych úradov verejného zdravotníctva navštevujú napríklad materské centrá. "Snažíme sa však robiť aj interaktívne programy na stredných školách," informovala Mária Štefkovičová, šéfka odboru epidemiológie v trenčianskom regionálnom úrade verejného zdravotníctva.
Drucker a Sedláková si myslia, že v školách sa téme ochrany zdravia treba viac venovať. "Mladí musia rozumieť problematike očkovania, i oni raz budú rodičmi," skonštatoval. "Dlhodobo upozorňujem, že zrozumiteľné informácie o podpore zdravia vrátane očkovania majú mať na školách väčšie zázemie," doplnila Sedláková. Deti by si mali podľa antivaxerov vytvárať svoj vlastný názor na akúkoľvek tému. "Otázkou je, či im v tom slovenský školský systém dokáže pomôcť," uvádza Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania.
Ministerstvo školstva odpovedá, že o ochrane zdravia sa v školách vyučuje. "Táto téma je buď súčasťou prvouky, prírodovedy, chémie či biológie, dá sa ňou zaoberať aj prostredníctvom samostatných projektov, seminárov, vyučovacích blokov či kurzov," priblížila hovorkyňa rezortu Ivana Skokanová. Školy majú takisto kompetenciu vytvoriť si v rámci disponibilných hodín vlastný voliteľný predmet zameraný na túto oblasť.
Bojovať proti antivakcinačným aktivitám cez podporu vzdelania je dobrá voľba. Myslí si to Mark Doherty, ktorý spolupracoval so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) a v súčasnosti pracuje pre farmaceutickú spoločnosť GSK. Antivaxeri sú podľa neho silní najmä na sociálnych sieťach. "Nad odborníkmi i vládami v tomto priestore zatiaľ vyhrávajú," povedal. Dôležitú úlohu vidí v činnosti médií. Tie sa podľa neho v priestore sociálnych sietí pohybujú šikovne. "Je na nich, ako budú pracovať so zdrojmi."
Doherty nemá pocit, že antivaxerov treba utíšiť zvyšovaním pokút za odmietnutie povinného očkovania. "U niektorých to môže umocniť nedôveru voči štátu, môžu sa tým posilniť i podozrenia, či za tým všetkým nie je farmalobby," uzavrel.
Pokuta za odmietnutie očkovania je na Slovensku v súčasnosti viac ako 300-eurová. Úrad verejného zdravotníctva o jej zvýšení neuvažuje. "Naším cieľom nie je vyberať pokuty za odmietnutie, ale prevencia závažných prenosných ochorení," vysvetlila Drobová. Za zvýšenie pokút nie je ani Kancelária Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) na Slovensku. "S pokutami nesúhlasíme," uvádza aj Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania.
"Treba na to dôkladnú odbornú diskusiu," odpovedá ministerstvo zdravotníctva na otázku, ako sa stavia k možnosti, že nezaočkované deti by nemali byť prijímané do materských škôl. V súčasnosti takéto deti škôlky môžu navštevovať. V zariadení však predtým videli potvrdenie o ich zdravotnom stave, ktoré obsahuje aj údaje o povinnom očkovaní.
Úrad verejného zdravotníctva potvrdzuje, že rodičia o tejto možnosti začínajú čoraz častejšie hovoriť. "Okrem antivax komunity narastá i skupina tých, ktorá je presvedčená, že nezaočkované deti do škôlok nepatria," uviedla Drobová. "Na túto problematiku sa treba pozerať v sociálnom kontexte. Je to aj o náture štátu, je na krajine, či k takémuto kroku pristúpi," reaguje Doherty. "To nie je o pochopení, ale o ochrane zdravia," pripomenula Sedláková. "Takéto nápady sú absurdné," dodáva Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania.
Zvyšovanie pokút za odmietnutie povinného očkovania oslovení odborníci neschvaľujú. Diskusiu, že by nezaočkované deti nemali mať prístup do materských škôl, treba podľa nich dôkladne riešiť v odborných kruhoch. TASR oslovila aj antivaxerov a predstaviteľa farmafirmy.
"Zrozumiteľný jazyk je veľmi dôležitý," povedala Darina Sedláková z Kancelárie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO)na Slovensku. Chýba jej tu väčšia osveta "z najvyšších miest". Vysokí štátni predstavitelia by podľa nej mali o téme očkovania hovoriť proaktívne. "A nie iba vtedy, keď treba dementovať vyhlásenia antivaxerov," uviedla. Viac osvety chce medzi ľudí dostať aj minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD). "Je to beh na dlhé trate," priznal. Vážnosť témy očkovania si uvedomuje.
"Slováci často nevedia, komu majú veriť," upozornil Ján Klimas, šéf Katedry farmakológie a toxikológie Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Autority sa podľa neho mnohokrát vyjadrujú nudne a zložito. Takýto prejav je pre obyčajných ľudí vzdialený. Preto radšej niektorí uveria šarlatánovi, ten hovorí pútavejšie, hoci prezentuje hlúposti a nepravdy, zhrnul Klimas. Odborné témy treba podľa neho jednoznačne popularizovať.
"Cez médiá, náš web a sociálne siete komunikujeme zrozumiteľnou formou," odpovedá hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR Zuzana Drobová. Cieľovou skupinou sú rodičia a zdravotníci. Pracovníci regionálnych úradov verejného zdravotníctva navštevujú napríklad materské centrá. "Snažíme sa však robiť aj interaktívne programy na stredných školách," informovala Mária Štefkovičová, šéfka odboru epidemiológie v trenčianskom regionálnom úrade verejného zdravotníctva.
Drucker a Sedláková si myslia, že v školách sa téme ochrany zdravia treba viac venovať. "Mladí musia rozumieť problematike očkovania, i oni raz budú rodičmi," skonštatoval. "Dlhodobo upozorňujem, že zrozumiteľné informácie o podpore zdravia vrátane očkovania majú mať na školách väčšie zázemie," doplnila Sedláková. Deti by si mali podľa antivaxerov vytvárať svoj vlastný názor na akúkoľvek tému. "Otázkou je, či im v tom slovenský školský systém dokáže pomôcť," uvádza Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania.
Ministerstvo školstva odpovedá, že o ochrane zdravia sa v školách vyučuje. "Táto téma je buď súčasťou prvouky, prírodovedy, chémie či biológie, dá sa ňou zaoberať aj prostredníctvom samostatných projektov, seminárov, vyučovacích blokov či kurzov," priblížila hovorkyňa rezortu Ivana Skokanová. Školy majú takisto kompetenciu vytvoriť si v rámci disponibilných hodín vlastný voliteľný predmet zameraný na túto oblasť.
Bojovať proti antivakcinačným aktivitám cez podporu vzdelania je dobrá voľba. Myslí si to Mark Doherty, ktorý spolupracoval so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) a v súčasnosti pracuje pre farmaceutickú spoločnosť GSK. Antivaxeri sú podľa neho silní najmä na sociálnych sieťach. "Nad odborníkmi i vládami v tomto priestore zatiaľ vyhrávajú," povedal. Dôležitú úlohu vidí v činnosti médií. Tie sa podľa neho v priestore sociálnych sietí pohybujú šikovne. "Je na nich, ako budú pracovať so zdrojmi."
Doherty nemá pocit, že antivaxerov treba utíšiť zvyšovaním pokút za odmietnutie povinného očkovania. "U niektorých to môže umocniť nedôveru voči štátu, môžu sa tým posilniť i podozrenia, či za tým všetkým nie je farmalobby," uzavrel.
Pokuta za odmietnutie očkovania je na Slovensku v súčasnosti viac ako 300-eurová. Úrad verejného zdravotníctva o jej zvýšení neuvažuje. "Naším cieľom nie je vyberať pokuty za odmietnutie, ale prevencia závažných prenosných ochorení," vysvetlila Drobová. Za zvýšenie pokút nie je ani Kancelária Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) na Slovensku. "S pokutami nesúhlasíme," uvádza aj Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania.
"Treba na to dôkladnú odbornú diskusiu," odpovedá ministerstvo zdravotníctva na otázku, ako sa stavia k možnosti, že nezaočkované deti by nemali byť prijímané do materských škôl. V súčasnosti takéto deti škôlky môžu navštevovať. V zariadení však predtým videli potvrdenie o ich zdravotnom stave, ktoré obsahuje aj údaje o povinnom očkovaní.
Úrad verejného zdravotníctva potvrdzuje, že rodičia o tejto možnosti začínajú čoraz častejšie hovoriť. "Okrem antivax komunity narastá i skupina tých, ktorá je presvedčená, že nezaočkované deti do škôlok nepatria," uviedla Drobová. "Na túto problematiku sa treba pozerať v sociálnom kontexte. Je to aj o náture štátu, je na krajine, či k takémuto kroku pristúpi," reaguje Doherty. "To nie je o pochopení, ale o ochrane zdravia," pripomenula Sedláková. "Takéto nápady sú absurdné," dodáva Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania.