Vláde vyčítajú, že k rokovaniam neprizvali sociálnych partnerov.
Autor TASR
Bratislava 25. apríla (TASR) - Programové vyhlásenie vlády (PVV) je dobre politicky pripravené a dostatočne ambiciózne. Zhodujú sa na tom odborníci na trh práce a sociálnu problematiku. Upozorňujú však na to, že funkčné obdobie vlády výrazne zasiahne boj s pandémiou a PVV sa tomu venuje málo. Vláde tiež vyčítajú, že k rokovaniam neprizvali sociálnych partnerov.
Vláda deklaruje, že PVV je zamerané na pomoc rodinám, ťažko zdravotne postihnutým (ŤZP), ale aj trh práce. Kabinet by chcel zvyšovať rôzne dávky, oslobodiť príjem pracujúcich rodičov, zaviesť rodinné zľavy či zvýšiť rodinné prídavky a odstupňovať ich. Na trhu práce chce podporovať vytváranie miest v rámci aktivačných prác, ktoré budú viac odrážať pracovné zručnosti. "PVV považujem za dobre politicky pripravené, prelínajú sa v ňom homogénne všetky hlavné predvolebné sľuby koaličných politických strán. V porovnaní s tými minulými je v ňom cítiť vyváženosť a prienik medzi viacerými, odlišnými politickými subjektmi," zhodnotil Martin Halás z Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív.
PVV za rozsiahle a najambicióznejšie za posledných 30 rokov označil aj prezident Inštitútu zamestnanosti Viliam Páleník. Podľa neho sa však vláda mala viac venovať opatreniam na boj s koronakrízou. "Pokiaľ ide o reálnosť splnenia PVV, treba uviesť, že pomerne dôsledne sú v ňom rozlíšené otázky, ktoré sa vláda zaväzuje riešiť a ktoré sú uvedené podmieňovacím alebo nezáväzným spôsobom. Pomoc rodinám nepôsobí dojmom priority už aj pre to, že sa nespomína v preambule PVV, málo sa spomína v jednotlivých jeho častiach s výnimkou časti ochrana pracovných miest a zabezpečenie sociálnych istôt," konštatuje Páleník.
Dôraznejší boj s pandémiou chýba aj Halásovi. "Opatrenia dostatočne nereflektujú prichádzajúcu ekonomickú krízu, nárast nezamestnaných, chudoby, zatvorenie množstva prevádzok a firiem, neschopnosť splácať hypotéky či druhotná platobná neschopnosť. PVV by malo byť 'nabité' dlhodobými ekonomickými podpornými opatreniami," myslí si Halás. Tiež má výhradu k tomu, že vláda neprizvala k tvorbe programu sociálnych partnerov či profesijné organizácie. "Ak udrie ekonomická kríza, vláda bude potrebovať podporu aj týchto partnerov," podotkol Halás.
Obaja však našli viaceré opatrenia, ktoré oceňujú. Páleník víta deklarovanú podporu sociálnej ekonomike. "Škoda, že zavedenie medzitrhu práce nemá charakter jasného záväzku. Aktivačné práce, ktoré sú známe svojou neefektívnosťou až politickým klientelizmom na miestnej úrovni, nie je ambícia zrušiť a nahradiť efektívnejšími spôsobmi, ktorým je aj inkluzívne zamestnávanie ako medzitrh práce," tvrdí Páleník. Za povšimnutie hodnú formu medzigeneračnej rodinnej solidarity však považuje presadzovanie možnosti pracujúcich prispievať na dôchodok svojich rodičov tzv. asignáciou odvodov. "Z hľadiska starnutia populácie považujem za dôležitý záväzok presadzovať integrovanú sociálnu a zdravotnú starostlivosť vrátane zavedenia príspevku na odkázanosť pre občana, nie pre poskytovateľov," doplnil Páleník.
Halás uviedol, že každá plánovaná pomoc rodinám je pozitívom. Upozornil, že pred koronakrízou bolo viac ako 60 % slovenských domácností s príjmom pod 600 eur mesačne. "To je hrozivé číslo. Každá pomoc v tomto ohľade je výborná správa. Najmä, keď si uvedomíme, že obrovské množstvo rodín s jedným vyživovateľom žije už aj v súčasnosti na alebo pod hranicou chudoby, pri ŤZP má príjmy pod hranicou chudoby až 80 % a u seniorov je viac ako 30 % vyplácaných starobných dôchodkov pod hranicou chudoby," upozornil Halás.
V prípade Zákonníka práce Halás PVV vyčíta, že spomína len v časti venujúcej sa podnikateľskému prostrediu. Tiež nedostatočný dialóg so sociálnymi partnermi môže byť podľa neho "kameňom úrazu PVV". "Dôležité môže byť vytváranie napríklad pracovných miest v dlhodobej starostlivosti, kde má SR viac ako 120.000 sociálne odkázaných. V tomto segmente by sa dalo vytvoriť niekoľko tisíc pracovných miest," myslí si Halás. Zároveň dodal, že vláda bude môcť na opatrenia míňať len toľko, koľko vyberie. "Dôležité je preto súbežne s podpornými opatreniami naštartovať ekonomiku, podnikanie a udržať čo najviac pracovných miest a podnikateľov pri relevantných príjmoch," dodal Halás.
Vláda deklaruje, že PVV je zamerané na pomoc rodinám, ťažko zdravotne postihnutým (ŤZP), ale aj trh práce. Kabinet by chcel zvyšovať rôzne dávky, oslobodiť príjem pracujúcich rodičov, zaviesť rodinné zľavy či zvýšiť rodinné prídavky a odstupňovať ich. Na trhu práce chce podporovať vytváranie miest v rámci aktivačných prác, ktoré budú viac odrážať pracovné zručnosti. "PVV považujem za dobre politicky pripravené, prelínajú sa v ňom homogénne všetky hlavné predvolebné sľuby koaličných politických strán. V porovnaní s tými minulými je v ňom cítiť vyváženosť a prienik medzi viacerými, odlišnými politickými subjektmi," zhodnotil Martin Halás z Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív.
PVV za rozsiahle a najambicióznejšie za posledných 30 rokov označil aj prezident Inštitútu zamestnanosti Viliam Páleník. Podľa neho sa však vláda mala viac venovať opatreniam na boj s koronakrízou. "Pokiaľ ide o reálnosť splnenia PVV, treba uviesť, že pomerne dôsledne sú v ňom rozlíšené otázky, ktoré sa vláda zaväzuje riešiť a ktoré sú uvedené podmieňovacím alebo nezáväzným spôsobom. Pomoc rodinám nepôsobí dojmom priority už aj pre to, že sa nespomína v preambule PVV, málo sa spomína v jednotlivých jeho častiach s výnimkou časti ochrana pracovných miest a zabezpečenie sociálnych istôt," konštatuje Páleník.
Dôraznejší boj s pandémiou chýba aj Halásovi. "Opatrenia dostatočne nereflektujú prichádzajúcu ekonomickú krízu, nárast nezamestnaných, chudoby, zatvorenie množstva prevádzok a firiem, neschopnosť splácať hypotéky či druhotná platobná neschopnosť. PVV by malo byť 'nabité' dlhodobými ekonomickými podpornými opatreniami," myslí si Halás. Tiež má výhradu k tomu, že vláda neprizvala k tvorbe programu sociálnych partnerov či profesijné organizácie. "Ak udrie ekonomická kríza, vláda bude potrebovať podporu aj týchto partnerov," podotkol Halás.
Obaja však našli viaceré opatrenia, ktoré oceňujú. Páleník víta deklarovanú podporu sociálnej ekonomike. "Škoda, že zavedenie medzitrhu práce nemá charakter jasného záväzku. Aktivačné práce, ktoré sú známe svojou neefektívnosťou až politickým klientelizmom na miestnej úrovni, nie je ambícia zrušiť a nahradiť efektívnejšími spôsobmi, ktorým je aj inkluzívne zamestnávanie ako medzitrh práce," tvrdí Páleník. Za povšimnutie hodnú formu medzigeneračnej rodinnej solidarity však považuje presadzovanie možnosti pracujúcich prispievať na dôchodok svojich rodičov tzv. asignáciou odvodov. "Z hľadiska starnutia populácie považujem za dôležitý záväzok presadzovať integrovanú sociálnu a zdravotnú starostlivosť vrátane zavedenia príspevku na odkázanosť pre občana, nie pre poskytovateľov," doplnil Páleník.
Halás uviedol, že každá plánovaná pomoc rodinám je pozitívom. Upozornil, že pred koronakrízou bolo viac ako 60 % slovenských domácností s príjmom pod 600 eur mesačne. "To je hrozivé číslo. Každá pomoc v tomto ohľade je výborná správa. Najmä, keď si uvedomíme, že obrovské množstvo rodín s jedným vyživovateľom žije už aj v súčasnosti na alebo pod hranicou chudoby, pri ŤZP má príjmy pod hranicou chudoby až 80 % a u seniorov je viac ako 30 % vyplácaných starobných dôchodkov pod hranicou chudoby," upozornil Halás.
V prípade Zákonníka práce Halás PVV vyčíta, že spomína len v časti venujúcej sa podnikateľskému prostrediu. Tiež nedostatočný dialóg so sociálnymi partnermi môže byť podľa neho "kameňom úrazu PVV". "Dôležité môže byť vytváranie napríklad pracovných miest v dlhodobej starostlivosti, kde má SR viac ako 120.000 sociálne odkázaných. V tomto segmente by sa dalo vytvoriť niekoľko tisíc pracovných miest," myslí si Halás. Zároveň dodal, že vláda bude môcť na opatrenia míňať len toľko, koľko vyberie. "Dôležité je preto súbežne s podpornými opatreniami naštartovať ekonomiku, podnikanie a udržať čo najviac pracovných miest a podnikateľov pri relevantných príjmoch," dodal Halás.