Slovensko urobilo krok späť pri ratifikácii Istanbulského dohovoru, uvádza Slovenské národné stredisko pre ľudské práva.
Autor TASR
Bratislava 5. mája (TASR) - V posilňovaní ochrany ľudských práv a slobôd bol v roku 2019 nedostatok politickej vôle. Minulý rok bol podľa Slovenského národného strediska pre ľudské práva (SNSĽP) aj rokom premrhaných šancí. Informoval o tom mediálny tím SNSĽP.
Na nedostatky v oblasti ochrany ľudských práv a slobôd poukazuje správa SNSĽP za rok 2019. „Ak má byť Slovensko krajinou naozaj pre všetkých, je dôležité, aby štát prijal konkrétne opatrenia, aby zabezpečil ochranu práv všetkých obyvateľov bez ohľadu na ich vek, národnosť a etnický pôvod, pohlavie, rod či iné chránené dôvody,“ povedal Tomáš Földes, ktorý je dočasne poverený vedením strediska.
Slovensko urobilo krok späť pri ratifikácii Istanbulského dohovoru, uvádza SNSĽP. Taktiež neukončilo ani prijatie novely zákona o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva.
"Komplexnosť tém ochrany základných práv a slobôd, bagatelizácia problémov ohrozených skupín, ako aj často otvorená nenávisť časti verejnosti voči príslušníkom menšín robia z prijímania nutných opatrení nepopulárnu úlohu pre akéhokoľvek predstaviteľa alebo predstaviteľku verejnej moci," poznamenáva stredisko.
Správa sa venuje aj prípadom diskriminácie, ktoré stredisko riešilo v minulom roku. "Obete diskriminácie sú demotivované nízkou úrovňou vymožiteľnosti ich práv, časovou a finančnou nákladnosťou antidiskriminačných sporov, ako aj nedostatočným a neskorým zadosťučinením po skončení sporu," uviedlo SNSĽP.
Na nedostatky v oblasti ochrany ľudských práv a slobôd poukazuje správa SNSĽP za rok 2019. „Ak má byť Slovensko krajinou naozaj pre všetkých, je dôležité, aby štát prijal konkrétne opatrenia, aby zabezpečil ochranu práv všetkých obyvateľov bez ohľadu na ich vek, národnosť a etnický pôvod, pohlavie, rod či iné chránené dôvody,“ povedal Tomáš Földes, ktorý je dočasne poverený vedením strediska.
Slovensko urobilo krok späť pri ratifikácii Istanbulského dohovoru, uvádza SNSĽP. Taktiež neukončilo ani prijatie novely zákona o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva.
"Komplexnosť tém ochrany základných práv a slobôd, bagatelizácia problémov ohrozených skupín, ako aj často otvorená nenávisť časti verejnosti voči príslušníkom menšín robia z prijímania nutných opatrení nepopulárnu úlohu pre akéhokoľvek predstaviteľa alebo predstaviteľku verejnej moci," poznamenáva stredisko.
Správa sa venuje aj prípadom diskriminácie, ktoré stredisko riešilo v minulom roku. "Obete diskriminácie sú demotivované nízkou úrovňou vymožiteľnosti ich práv, časovou a finančnou nákladnosťou antidiskriminačných sporov, ako aj nedostatočným a neskorým zadosťučinením po skončení sporu," uviedlo SNSĽP.