Bratislava 20. mája (TASR) - Ochrana hmyzu si vyžaduje radikálnu zmenu v konvenčnom poľnohospodárstve – napríklad zákaz používania väčšiny pesticídov alebo zastavenie pestovania v obrovských monokultúrach. Pri príležitosti Svetového dňa včiel na to upozorňuje včelárka a koordinátorka programu Mestské včely organizácie Živica Petra Ježeková.

"Už to, žiaľ, ale nie je iba o včelách medonosných, výrazné úbytky zaznamenávajú aj iné dôležité opeľovače, ako sú samotárske včely, motýle, čmeliaky aj všetok ostatný hmyz, ktorý je potravou vtákov, rýb a ďalších živočíchov," vysvetľuje včelárka. Záchrana hmyzu si podľa nej vyžaduje iný prístup ku krajine a mestám. Odporúča vytváranie chránených a nedotknutých území, ktoré sú dostatočne veľké a prepojené, koridory vhodnej zelene pre úkryt, potravu a migráciu, ako aj zákaz postrekov v mestách.

Včelár Pavol Brhlík sa z tohto dôvodu snaží hospodáriť ekologicky. "Pri postrekoch používam proti voškám napríklad cesnakovú vodu, proti ďalším škodcom vývar z horkého koreňa," opisuje. V záhrade tiež vysadil nielen ovocné stromy, ale aj lipy, gaštan a morušu. Trávnik chce zas premeniť na lúku s kvetmi.

Brhlíkovi pri včelárení pomáha aj technológia, ktorú s podporou svojho zamestnávateľa sám vyvinul. "Včelár, hlavne začínajúci, by mal sledovať nejaké parametre, napríklad hmotnosť úľa. Preto som si zostrojil elektronickú včeliu váhu, ktorou dokážem monitorovať aj ďalšie parametre ako teplotu v úli či vonku, ale aj vlhkosť prostredia," opisuje Brhlík. Pomocou prístroja napríklad vie, kedy je treba včely prikrmovať, aby boli v dobrej kondícii.

"Cieľom nie je mať takéto zariadenie v každom úli, treba si vytipovať v rámci včelnice priemerný úľ, priemernú včeliu rodinu a podľa toho odhadovať tie ostatné," priblížil Brhlík. Technológia mu podľa jeho slov pomáha, aby mu včely uleteli.