Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Významným medzníkom v tomto zmysle je dátum 27. júna 1991, keď odišiel z územia Československa posledný sovietsky vojak.
Autor TASR
Bratislava 22. augusta (TASR) - Odsun sovietskych vojsk z jednotlivých miest, ktoré na území bývalého Československa ostali po ich príchode v auguste 1968, sa naplnil 27. júna 1991.
Občania Československa sa až po 8350 dňoch čakania na koniec okupácie ich vlasti, ktorá sa začala počas pamätnej noci z 20. na 21. augusta 1968, dočkali odchodu sovietskych vojsk. Vojská Varšavskej zmluvy mali v auguste 1968 zmariť pokus o reformu socialistického systému sovietskeho typu v Československej socialistickej republike (ČSSR).
"Včera, dňa 20. augusta 1968, okolo 23. hodiny večer prekročili vojská Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR), Poľskej ľudovej republiky (PĽR), Nemeckej demokratickej republiky (NDR), Maďarskej ľudovej republiky (MĽR) a Bulharskej ľudovej republiky (BĽR) štátne hranice Československej socialistickej republiky (ČSSR). Stalo sa tak bez vedomia prezidenta republiky, predsedníctva Národného zhromaždenia (NZ) ČSSR, predsedníctva vlády a prvého tajomníka Ústredného výboru (ÚV) Komunistickej strany Československa (KSČ) a bez vedomia týchto orgánov..." Tak znelo oficiálne stanovisko najvyšších štátnych predstaviteľov vtedajšieho Československa, ktoré sa ráno 21. augusta 1968 nepretržite vysielalo v Československom rozhlase a televízii až do násilného prerušenia ich vysielania.
Súčasne s letectvom sa začal zo štyroch smerov pozemný postup okupačných vojsk s celkovým počtom 28 divízií. Štruktúru okupačných vojsk tvorilo 12 tankových divízií, 13 motostreleckých divízií, dve výsadkové divízie a jedna letecká armáda. Celkom to predstavovalo 6300 tankov, 2000 delostreleckých kompletov, 550 bojových a 250 dopravných lietadiel.
Následné rozmiestenie sovietskych vojsk sa uskutočnilo podľa zmluvy medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Zväzu sovietskych socialistických republík o podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk na území Československej socialistickej republiky z 18. októbra 1968, ktorú v ten deň odhlasovalo Národné zhromaždenie ČSSR a ktorá vytvorila základ vzniku Strednej skupiny sovietskych vojsk v Československu. Štvrtého novembra 1968 opustilo územie Československa 25 divízií ZSSR, ako aj divízie Poľska, Maďarska, Bulharska a NDR, medzi nimi aj útvary letectva.
"Dočasný" pobyt zvyšných sovietskych vojsk, ktoré potom v mnohých českých a slovenských mestách ostali, trval spolu takmer 23 rokov. Ich definitívny odchod sa uskutočnil až po Nežnej revolúcii v novembri 1989, keď sa požiadavka na odsun sovietskych vojsk stala jednou z prvoradých tém. Prvé sovietske jednotky opustili Československo už v máji 1989, išlo ale len o zníženie počtu ozbrojených síl v perestrojkovom období Michaila Gorbačova.
Po politickej línii prebiehali nekonečné rozhovory medzi československou a sovietskou stranou. Napríklad ministra zahraničných vecí ČSSR Jiřího Dienstbiera so sovietskym kolegom Eduardom Ševardnadzem už 20. decembra 1989. Ševardnadze odchod odmietal a vytrvalo hovoril o potrebe udržať v stredoeurópskom regióne vojensko-politickú stabilitu. Ďalšie rokovania boli aj v Prahe v januári a februári 1990. Boli vytvorené rezortné komisie, expertné delegácie, boli vymenovaní splnomocnenci - generál Rudolf Ducháček a veliteľ Strednej skupiny sovietskych vojsk, generál Eduard Vorobjov.
Hlavným garantom a koordinátorom odchodu sovietskych vojsk z územia Československa bola Československá ľudová armáda (ČSĽA). Na tento účel bola vytvorená Správa na zabezpečenie odchodu sovietskych vojsk z ČSSR, za náčelníka ktorej 20. februára 1990 vymenoval minister obrany ČSSR generálmajora Ing. Svetozára Naďoviča.
Činnosti ČSĽA predchádzali politické rokovania medzi oboma štátmi na úrovni hláv štátov, ministrov zahraničných vecí a ostatných organizátorov odsunu vojsk. Bolo to rokovanie prezidenta ČSSR Václava Havla so sovietskou hlavou štátu Michailom Gorbačovom na ich stretnutí v Moskve 26. a 27. februára 1990, na ktorom bola podpísaná deklarácia o vzťahoch medzi Československom a ZSSR a dohoda o odchode sovietskych vojsk z Československa. Súčasne vznikla na pôde Národného zhromaždenia (NZ) ČSSR v Prahe parlamentná komisia pre dohľad nad odsunom sovietskych vojsk, ktorej predsedom a hlavným garantom odsunu sa stal Michael Kocáb a ktorej členmi boli aj viacerí Slováci. Komisia dohliadala aj na organizáciu odsunu.
Podpisom dohody v Moskve sa začalo prvé obdobie odsunu sovietskych vojsk z Československa od 26. februára do 31. mája 1990.
Pre druhú etapu, od 1. júna do 31. decembra 1990, boli charakteristické politické rokovania medzi Československom a ZSSR a problémy ZSSR týkajúce sa návratu veľkého množstva mladých vojakov a ich rodín aj z okolitých štátov domov.
V rámci tretej (poslednej) etapy odsunu sovietskych vojsk z Československa boli dôležité štyri míľniky: odlet bojových stíhačiek, odchod posledného tanku, likvidácia jedného z najväčších muničných skladov, kde sa nachádzali desiatky tisíc ton munície, a zložité rokovania o kompenzácii obrovských ekologických škôd napáchaných na našom území.
Významným medzníkom v tomto zmysle je dátum 27. júna 1991, keď odišiel z územia Československa posledný sovietsky vojak.
Nasledujúci deň 28. júna 1991 podpísali v Orientálnom salóniku Černínskeho paláca v Prahe splnomocnenci pre odsun sovietskej armády z vtedy už Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR), generálporučík Rudolf Ducháček a generálplukovník Eduard Vorobjov, protokol o ukončení odsunu sovietskych vojsk z československého územia.
Počas odchodu sovietskych vojakov a techniky sa za 16 mesiacov dalo do pohybu 73.000 vojakov, ktorí na území Československa ostali po okupácii, a 39.921 ich rodinných príslušníkov. Na prepravu vojenskej techniky a ľudí sa použilo 825 vlakových súprav zložených z 33.000 vagónov, ktoré by pri zoradení za sebou utvorili 465 kilometrov dlhú kolónu. Partnerom pri organizovaní odsunu vojsk bol vtedajší generál sovietskej armády Eduard Vorobjov, ktorý prišiel do Československa v roku 1968 ako kapitán. Československo opúšťal ako posledný, dva dni po poslednom transporte.
Občania Československa sa až po 8350 dňoch čakania na koniec okupácie ich vlasti, ktorá sa začala počas pamätnej noci z 20. na 21. augusta 1968, dočkali odchodu sovietskych vojsk. Vojská Varšavskej zmluvy mali v auguste 1968 zmariť pokus o reformu socialistického systému sovietskeho typu v Československej socialistickej republike (ČSSR).
"Včera, dňa 20. augusta 1968, okolo 23. hodiny večer prekročili vojská Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR), Poľskej ľudovej republiky (PĽR), Nemeckej demokratickej republiky (NDR), Maďarskej ľudovej republiky (MĽR) a Bulharskej ľudovej republiky (BĽR) štátne hranice Československej socialistickej republiky (ČSSR). Stalo sa tak bez vedomia prezidenta republiky, predsedníctva Národného zhromaždenia (NZ) ČSSR, predsedníctva vlády a prvého tajomníka Ústredného výboru (ÚV) Komunistickej strany Československa (KSČ) a bez vedomia týchto orgánov..." Tak znelo oficiálne stanovisko najvyšších štátnych predstaviteľov vtedajšieho Československa, ktoré sa ráno 21. augusta 1968 nepretržite vysielalo v Československom rozhlase a televízii až do násilného prerušenia ich vysielania.
Súčasne s letectvom sa začal zo štyroch smerov pozemný postup okupačných vojsk s celkovým počtom 28 divízií. Štruktúru okupačných vojsk tvorilo 12 tankových divízií, 13 motostreleckých divízií, dve výsadkové divízie a jedna letecká armáda. Celkom to predstavovalo 6300 tankov, 2000 delostreleckých kompletov, 550 bojových a 250 dopravných lietadiel.
Následné rozmiestenie sovietskych vojsk sa uskutočnilo podľa zmluvy medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Zväzu sovietskych socialistických republík o podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk na území Československej socialistickej republiky z 18. októbra 1968, ktorú v ten deň odhlasovalo Národné zhromaždenie ČSSR a ktorá vytvorila základ vzniku Strednej skupiny sovietskych vojsk v Československu. Štvrtého novembra 1968 opustilo územie Československa 25 divízií ZSSR, ako aj divízie Poľska, Maďarska, Bulharska a NDR, medzi nimi aj útvary letectva.
"Dočasný" pobyt zvyšných sovietskych vojsk, ktoré potom v mnohých českých a slovenských mestách ostali, trval spolu takmer 23 rokov. Ich definitívny odchod sa uskutočnil až po Nežnej revolúcii v novembri 1989, keď sa požiadavka na odsun sovietskych vojsk stala jednou z prvoradých tém. Prvé sovietske jednotky opustili Československo už v máji 1989, išlo ale len o zníženie počtu ozbrojených síl v perestrojkovom období Michaila Gorbačova.
Po politickej línii prebiehali nekonečné rozhovory medzi československou a sovietskou stranou. Napríklad ministra zahraničných vecí ČSSR Jiřího Dienstbiera so sovietskym kolegom Eduardom Ševardnadzem už 20. decembra 1989. Ševardnadze odchod odmietal a vytrvalo hovoril o potrebe udržať v stredoeurópskom regióne vojensko-politickú stabilitu. Ďalšie rokovania boli aj v Prahe v januári a februári 1990. Boli vytvorené rezortné komisie, expertné delegácie, boli vymenovaní splnomocnenci - generál Rudolf Ducháček a veliteľ Strednej skupiny sovietskych vojsk, generál Eduard Vorobjov.
Hlavným garantom a koordinátorom odchodu sovietskych vojsk z územia Československa bola Československá ľudová armáda (ČSĽA). Na tento účel bola vytvorená Správa na zabezpečenie odchodu sovietskych vojsk z ČSSR, za náčelníka ktorej 20. februára 1990 vymenoval minister obrany ČSSR generálmajora Ing. Svetozára Naďoviča.
Činnosti ČSĽA predchádzali politické rokovania medzi oboma štátmi na úrovni hláv štátov, ministrov zahraničných vecí a ostatných organizátorov odsunu vojsk. Bolo to rokovanie prezidenta ČSSR Václava Havla so sovietskou hlavou štátu Michailom Gorbačovom na ich stretnutí v Moskve 26. a 27. februára 1990, na ktorom bola podpísaná deklarácia o vzťahoch medzi Československom a ZSSR a dohoda o odchode sovietskych vojsk z Československa. Súčasne vznikla na pôde Národného zhromaždenia (NZ) ČSSR v Prahe parlamentná komisia pre dohľad nad odsunom sovietskych vojsk, ktorej predsedom a hlavným garantom odsunu sa stal Michael Kocáb a ktorej členmi boli aj viacerí Slováci. Komisia dohliadala aj na organizáciu odsunu.
Podpisom dohody v Moskve sa začalo prvé obdobie odsunu sovietskych vojsk z Československa od 26. februára do 31. mája 1990.
Pre druhú etapu, od 1. júna do 31. decembra 1990, boli charakteristické politické rokovania medzi Československom a ZSSR a problémy ZSSR týkajúce sa návratu veľkého množstva mladých vojakov a ich rodín aj z okolitých štátov domov.
V rámci tretej (poslednej) etapy odsunu sovietskych vojsk z Československa boli dôležité štyri míľniky: odlet bojových stíhačiek, odchod posledného tanku, likvidácia jedného z najväčších muničných skladov, kde sa nachádzali desiatky tisíc ton munície, a zložité rokovania o kompenzácii obrovských ekologických škôd napáchaných na našom území.
Významným medzníkom v tomto zmysle je dátum 27. júna 1991, keď odišiel z územia Československa posledný sovietsky vojak.
Nasledujúci deň 28. júna 1991 podpísali v Orientálnom salóniku Černínskeho paláca v Prahe splnomocnenci pre odsun sovietskej armády z vtedy už Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR), generálporučík Rudolf Ducháček a generálplukovník Eduard Vorobjov, protokol o ukončení odsunu sovietskych vojsk z československého územia.
Počas odchodu sovietskych vojakov a techniky sa za 16 mesiacov dalo do pohybu 73.000 vojakov, ktorí na území Československa ostali po okupácii, a 39.921 ich rodinných príslušníkov. Na prepravu vojenskej techniky a ľudí sa použilo 825 vlakových súprav zložených z 33.000 vagónov, ktoré by pri zoradení za sebou utvorili 465 kilometrov dlhú kolónu. Partnerom pri organizovaní odsunu vojsk bol vtedajší generál sovietskej armády Eduard Vorobjov, ktorý prišiel do Československa v roku 1968 ako kapitán. Československo opúšťal ako posledný, dva dni po poslednom transporte.
