Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽANO) ešte v utorok (24. 11.) uviedol, že na oddlženie nemocníc v budúcom roku by malo ísť 575 miliónov eur.
Autor TASR
Bratislava 26. novembra (TASR) – Ďalšie kolo oddlženia nemocníc, ku ktorému by malo dôjsť budúci rok, určite nebude definitívne. Pre TASR to uviedol analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Martin Vlachynský. Minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽANO) ešte v utorok (24. 11.) uviedol, že na oddlženie nemocníc v budúcom roku by malo ísť 575 miliónov eur. Nespresnil však podmienky tohto kroku.
"Neverím na ozdravné plány, výmeny manažmentu, optimalizácie procesov, to všetko tu už bolo nespočetnekrát. Jediné, čo by dokázalo zabrániť zadlžovaniu, je premena nemocníc na akciové spoločnosti, prípadný jednorazový kapitálový vklad, a následne zákonný zákaz akéhokoľvek majetkového vstupu štátu do týchto inštitúcií," tvrdí Vlachynský.
Proces oddlžovania je podľa analytika znakom toho, že je politicky nemožné nastaviť predovšetkým štátne nemocnice na efektívne fungovanie. Zároveň to podľa neho ukazuje, že na Slovensku existujú dva svety. "Jeden pre štátnych poskytovateľov, ktorí nemusia platiť odvody či dodávateľom, pretože vedia, že to za nich zaplatí štát a svet súkromných poskytovateľov, teda ambulancie, nemocnice, laboratóriá, ktorí si povinnosti musia plniť," zdôraznil.
Zadlžovanie vzniká podľa analytika z dôvodu, že nemocnice viac minú na náklady, ako získajú na príjmoch. Rozdiel podľa analytika vzniká pre neefektívnu prevádzku, ale aj pre chýbajúce investície. Tvrdí, že čiastočne si za to nemocnice môžu samy, a to zlým finančným riadením, no čiastočne za to môže ich vlastník - štát.
"Štátne nemocnice sú ekonomicky de facto nesvojprávne, majú malé vlastné rozhodovacie právomoci, nemôžu využívať sieťové efekty, ako sú spoločné nákupy, zdieľanie niektorých služieb, teda niečo, čo súkromné siete bežne robia, a majú slabé páky na kontrolu dopytu po svojich službách," doplnil.
Na otázku, prečo sa nepodarilo nemocnice oddlžiť v predchádzajúcich kolách, odpovedal analytik protiotázkou. Pýta sa, prečo by mal manažment nemocníc obmedzovať svoje výdavky na úroveň príjmov, keď vie, že nemocnice budú oddlžené. Manažment, ktorý šetrí, musí podľa Vlachynského čeliť hnevu zamestnancov či pacientov.
"Neverím na ozdravné plány, výmeny manažmentu, optimalizácie procesov, to všetko tu už bolo nespočetnekrát. Jediné, čo by dokázalo zabrániť zadlžovaniu, je premena nemocníc na akciové spoločnosti, prípadný jednorazový kapitálový vklad, a následne zákonný zákaz akéhokoľvek majetkového vstupu štátu do týchto inštitúcií," tvrdí Vlachynský.
Proces oddlžovania je podľa analytika znakom toho, že je politicky nemožné nastaviť predovšetkým štátne nemocnice na efektívne fungovanie. Zároveň to podľa neho ukazuje, že na Slovensku existujú dva svety. "Jeden pre štátnych poskytovateľov, ktorí nemusia platiť odvody či dodávateľom, pretože vedia, že to za nich zaplatí štát a svet súkromných poskytovateľov, teda ambulancie, nemocnice, laboratóriá, ktorí si povinnosti musia plniť," zdôraznil.
Zadlžovanie vzniká podľa analytika z dôvodu, že nemocnice viac minú na náklady, ako získajú na príjmoch. Rozdiel podľa analytika vzniká pre neefektívnu prevádzku, ale aj pre chýbajúce investície. Tvrdí, že čiastočne si za to nemocnice môžu samy, a to zlým finančným riadením, no čiastočne za to môže ich vlastník - štát.
"Štátne nemocnice sú ekonomicky de facto nesvojprávne, majú malé vlastné rozhodovacie právomoci, nemôžu využívať sieťové efekty, ako sú spoločné nákupy, zdieľanie niektorých služieb, teda niečo, čo súkromné siete bežne robia, a majú slabé páky na kontrolu dopytu po svojich službách," doplnil.
Na otázku, prečo sa nepodarilo nemocnice oddlžiť v predchádzajúcich kolách, odpovedal analytik protiotázkou. Pýta sa, prečo by mal manažment nemocníc obmedzovať svoje výdavky na úroveň príjmov, keď vie, že nemocnice budú oddlžené. Manažment, ktorý šetrí, musí podľa Vlachynského čeliť hnevu zamestnancov či pacientov.
