Psychologička podotkla, že pre vysokoškolákov 17. november však nie je iba historická udalosť. Zdôraznila, že stále sú to deti svojich rodičov a starých rodičov, ktorí žili v období neslobody.
Autor TASR
Bratislava 17. novembra (TASR) - Odkaz Novembra 1989 je stále rovnako pozitívny, ako bol vtedy a nesie sa generáciami. Je to výrazné svetlo v našich dejinách, ktoré sa vždy nejakým spôsobom znova rozsvieti, keď sa k tomuto odkazu vrátime. Pre TASR to uviedla psychologička Klára Jurštáková.
Dodala, že počas neho bol pohľad ľudí na situáciu v zmysle tu a teraz. "Nikto presne nevedel, čo sa bude diať a ani to, či naozaj padne komunizmus. Koordinácia jednotlivých občianskych aktivít nebola stopercentná," objasnila s tým, že komunikácia nebola na takej úrovni ako dnes. Ľudia tiež podľa nej nemali takmer žiadne skúsenosti s protestmi a ani s verejným vystupovaním.
Do aktívneho života v súčasnosti vstúpila generácia, ktorá tieto udalosti nezažila alebo sa jej dotkli okrajovo. Psychologička podotkla, že pre vysokoškolákov 17. november však nie je iba historická udalosť. Zdôraznila, že stále sú to deti svojich rodičov a starých rodičov, ktorí žili v období neslobody. "Aura Novembra 1989 tu stále je. Či je to film Pelíšky alebo občasná veta, že naši rodičia v novembri štrngali kľúčmi," priblížila.
Či budú súčasné deti a mládež vnímať 17. november len ako deň, keď je voľno a netreba ísť do školy, záleží podľa Jurštákovej od ich prostredia. "Budú takí, ktorých rodičia alebo učitelia dokázali aktívne vtiahnuť do príbehu Novembra 1989. Sú však aj takí, ktorí ani nevedia, čo je to za deň," povedala s tým, že jeho odkaz budú ľudia poznať iba vtedy, ak ho budeme v našej spoločnosti oživovať.
Násilný zásah poriadkových síl proti povolenej demonštrácii 17. novembra 1989 v Prahe odštartoval udalosti, ktoré viedli k definitívnemu pádu komunistického režimu v Československej socialistickej republike. Označujú sa tiež ako Nežná revolúcia. Od jej začiatku v piatok 17. novembra uplynie 34 rokov.
Dodala, že počas neho bol pohľad ľudí na situáciu v zmysle tu a teraz. "Nikto presne nevedel, čo sa bude diať a ani to, či naozaj padne komunizmus. Koordinácia jednotlivých občianskych aktivít nebola stopercentná," objasnila s tým, že komunikácia nebola na takej úrovni ako dnes. Ľudia tiež podľa nej nemali takmer žiadne skúsenosti s protestmi a ani s verejným vystupovaním.
Do aktívneho života v súčasnosti vstúpila generácia, ktorá tieto udalosti nezažila alebo sa jej dotkli okrajovo. Psychologička podotkla, že pre vysokoškolákov 17. november však nie je iba historická udalosť. Zdôraznila, že stále sú to deti svojich rodičov a starých rodičov, ktorí žili v období neslobody. "Aura Novembra 1989 tu stále je. Či je to film Pelíšky alebo občasná veta, že naši rodičia v novembri štrngali kľúčmi," priblížila.
Či budú súčasné deti a mládež vnímať 17. november len ako deň, keď je voľno a netreba ísť do školy, záleží podľa Jurštákovej od ich prostredia. "Budú takí, ktorých rodičia alebo učitelia dokázali aktívne vtiahnuť do príbehu Novembra 1989. Sú však aj takí, ktorí ani nevedia, čo je to za deň," povedala s tým, že jeho odkaz budú ľudia poznať iba vtedy, ak ho budeme v našej spoločnosti oživovať.
Násilný zásah poriadkových síl proti povolenej demonštrácii 17. novembra 1989 v Prahe odštartoval udalosti, ktoré viedli k definitívnemu pádu komunistického režimu v Československej socialistickej republike. Označujú sa tiež ako Nežná revolúcia. Od jej začiatku v piatok 17. novembra uplynie 34 rokov.