Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pripomenula, že rezort pokračuje s cieľom, aby kvalita viacerých gynekologicko-pôrodníckych a neonatologických pracovísk bola uznaná certifikátom Baby-friendly Hospital Initiative.
Autor TASR
Bratislava 29. apríla (TASR) – Porušovanie ľudských práv žien a novorodencov sa počas pandémie prehĺbilo. Tvrdí to združenie Občan, demokracia a zodpovednosť (ODZ) na základe prieskumu realizovaného počas prvej vlny pandémie. Do internetového prieskumu sa zapojilo 184 žien, ktoré rodili alebo boli tehotné v období od marca do júna 2020. Ministerstvo zdravotníctva SR uistilo, že pripravuje ďalšie zlepšenia v oblasti pôrodníctva.
Poukazuje na zhoršený prístup tehotných žien k informáciám o pôrodnej starostlivosti, vynechané či zredukované poradne alebo vyšetrenia počas tehotenstva. Vážnym porušením boli podľa ODZ častý zákaz sprevádzajúcej osoby pri pôrode, úkony zdravotnej starostlivosti bez informovaného súhlasu alebo napriek nesúhlasu žien, separácia novorodencov od matiek, ale aj nedostatočné tíšenie bolesti.
„Osobitným problémom boli nedostatočné protiepidemické opatrenia, ktoré by adekvátne chránili rodiace ženy a ich novorodencov, alebo ich nedôsledné uplatňovanie nemocnicami. Tieto nedostatky išli ruka v ruke so slabou ochranou súkromia a intimity rodiacich žien," dodala Janka Debrecéniová z ODZ.
Skonštatovala, že z monitoringu tiež vyplynulo, že mnohé už predtým sa vyskytujúce porušenia práv sa v čase pandémie používali ako ospravedlnenia na zavádzanie nových porušení. „Napríklad neadekvátne priestorové podmienky používali nemocnice, ale aj štátne orgány na ospravedlňovanie nemožnosti prítomnosti sprevádzajúcej osoby. Následne používali zas zákaz sprevádzajúcej osoby ako dôvod na znemožnenie kontaktu koža na kožu medzi matkou a novorodencom hneď po pôrode," uviedla Debrecéniová.
Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR uistilo, že pripravuje ďalšie usmernenia a štandardné postupy, ktorých cieľom je dosiahnuť ďalšie zlepšenia v oblasti pôrodníctva. „Rozumieme, že napríklad zákaz návštev či obmedzenia v prítomnosti otca pri pôrode mohli byť vnímané negatívne. Ich cieľom však bola ochrana zdravia najmä matky a dieťaťa. Zdravotnícke zariadenia zároveň museli často siahať až na okraj svojich personálnych a priestorových možností, čo vplývalo aj na fungovanie iných oddelení, nielen tých, pod ktoré liečba pacientov s ochorením COVID-19 priamo spadá," vysvetlila pre TASR hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová.
Pripomenula, že rezort pokračuje s cieľom, aby kvalita viacerých gynekologicko-pôrodníckych a neonatologických pracovísk bola uznaná certifikátom BFHI (Baby-friendly Hospital Initiative).
Poukazuje na zhoršený prístup tehotných žien k informáciám o pôrodnej starostlivosti, vynechané či zredukované poradne alebo vyšetrenia počas tehotenstva. Vážnym porušením boli podľa ODZ častý zákaz sprevádzajúcej osoby pri pôrode, úkony zdravotnej starostlivosti bez informovaného súhlasu alebo napriek nesúhlasu žien, separácia novorodencov od matiek, ale aj nedostatočné tíšenie bolesti.
„Osobitným problémom boli nedostatočné protiepidemické opatrenia, ktoré by adekvátne chránili rodiace ženy a ich novorodencov, alebo ich nedôsledné uplatňovanie nemocnicami. Tieto nedostatky išli ruka v ruke so slabou ochranou súkromia a intimity rodiacich žien," dodala Janka Debrecéniová z ODZ.
Skonštatovala, že z monitoringu tiež vyplynulo, že mnohé už predtým sa vyskytujúce porušenia práv sa v čase pandémie používali ako ospravedlnenia na zavádzanie nových porušení. „Napríklad neadekvátne priestorové podmienky používali nemocnice, ale aj štátne orgány na ospravedlňovanie nemožnosti prítomnosti sprevádzajúcej osoby. Následne používali zas zákaz sprevádzajúcej osoby ako dôvod na znemožnenie kontaktu koža na kožu medzi matkou a novorodencom hneď po pôrode," uviedla Debrecéniová.
Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR uistilo, že pripravuje ďalšie usmernenia a štandardné postupy, ktorých cieľom je dosiahnuť ďalšie zlepšenia v oblasti pôrodníctva. „Rozumieme, že napríklad zákaz návštev či obmedzenia v prítomnosti otca pri pôrode mohli byť vnímané negatívne. Ich cieľom však bola ochrana zdravia najmä matky a dieťaťa. Zdravotnícke zariadenia zároveň museli často siahať až na okraj svojich personálnych a priestorových možností, čo vplývalo aj na fungovanie iných oddelení, nielen tých, pod ktoré liečba pacientov s ochorením COVID-19 priamo spadá," vysvetlila pre TASR hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová.
Pripomenula, že rezort pokračuje s cieľom, aby kvalita viacerých gynekologicko-pôrodníckych a neonatologických pracovísk bola uznaná certifikátom BFHI (Baby-friendly Hospital Initiative).
