Televízne noviny sa 17. novembra 1989 venovali predovšetkým oficiálnej spomienke na rok 1939, teda na prvé otvorené protifašistické vystúpenie.
Autor TASR
Bratislava 5. novembra (TASR) - Oficiálne médiá, ktoré v tom čase ovládala komunistická moc, prinášali o demonštrácii 17. novembra a o zásahu policajtov len veľmi kusé a tendenčné informácie.
Televízne noviny sa 17. novembra 1989 venovali predovšetkým oficiálnej spomienke na rok 1939, teda na prvé otvorené protifašistické vystúpenie. Informovali tiež o oficiálnej časti demonštrácie k Medzinárodnému dňu študentstva. V spravodajstve okrem iného zaznelo: "Na celej akcii sa zúčastnili aj študenti a občania, ktorí zneužili masovú udalosť na protisocialistické vystúpenia."
Na ďalší deň, v sobotu 18. novembra 1989, sa objavila zmienka o demonštrácii až po 21. minúte. "Došlo k narušeniu pokoja a verejného poriadku najmä na Národní třídě a na Perštýně. Poriadkové sily vyzývali viac než 50 minút na rozchod a vypratanie priestoru, aby mohla byť obnovená premávka. Časť ľudí sa rozišla, zvyšok asi 2000 ľudí pokračoval v demonštrácii a stupňoval agresívne správanie. Poriadkové jednotky Verejnej bezpečnosti (VB) zakročili. Pri vytláčaní demonštrantov z priestoru bolo zranených 17 ľudí, došlo tiež k zraneniu siedmich príslušníkov VB."
Až v nedeľu 19. novembra sa zásah polície v Prahe dostal na začiatok televíznych správ. Hlavným motívom bola fáma o zabitom študentovi menom Martin Šmíd, ktorú prebrali viaceré zahraničné médiá. Malo ísť o študenta Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej, ktorý mal zomrieť na následky zranení utŕžených na demonštrácii.
Spravodajstvo dementovalo túto informáciu a uviedlo, že zranených osôb po zásahu bolo 38. Televízny štáb navštívil dvoch študentov s týmto menom a urobil s nimi rozhovory. Druhý z oslovených sa dokonca zúčastnil na piatkovej demonštrácii, zranený však nebol.
Televízia tiež priniesla reportáž z Václavského námestia, kde občania zapaľovali sviečky a protestovali proti piatkovému zásahu poriadkových síl. "Okolo 16. hodiny sa tu zhromaždilo niekoľko tisíc ľudí. Zapálené sviečky, kvetiny, ale tiež prejavy nesúhlasu s politikou KSČ, československej vlády a osočovanie vedúcich predstaviteľov sprevádzali tieto chvíle," konštatovali správy.
Informovali tiež, že v súvislosti s rozširovaním správ o úmrtí Martina Šmída bol zadržaný signatár Charty 77 a novinár Petr Uhl. Až neskoršie vyšetrovanie Šmídovej totožnosti priviedlo študentov resp. členov vyšetrovacej komisie na stopu človeka s menom Milan Růžička, na jeho adrese však žil poručík Štátnej bezpečnosti Ludvík Zifčák.
Prvé tri dni od 17. novembra 1989 oficiálne médiá neinfomovali o brutalite policajného zásahu ani o občianskych aktivitách, ktoré sa počas víkendu prebúdzali - teda ani o štrajku študentov či hercov. Samotný premiér, Ladislav Adamec, sa sťažoval občianskym aktivistom, že médiá kontroluje a cenzuruje ideologický tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) Jan Fojtík.
Televízne noviny sa 17. novembra 1989 venovali predovšetkým oficiálnej spomienke na rok 1939, teda na prvé otvorené protifašistické vystúpenie. Informovali tiež o oficiálnej časti demonštrácie k Medzinárodnému dňu študentstva. V spravodajstve okrem iného zaznelo: "Na celej akcii sa zúčastnili aj študenti a občania, ktorí zneužili masovú udalosť na protisocialistické vystúpenia."
Na ďalší deň, v sobotu 18. novembra 1989, sa objavila zmienka o demonštrácii až po 21. minúte. "Došlo k narušeniu pokoja a verejného poriadku najmä na Národní třídě a na Perštýně. Poriadkové sily vyzývali viac než 50 minút na rozchod a vypratanie priestoru, aby mohla byť obnovená premávka. Časť ľudí sa rozišla, zvyšok asi 2000 ľudí pokračoval v demonštrácii a stupňoval agresívne správanie. Poriadkové jednotky Verejnej bezpečnosti (VB) zakročili. Pri vytláčaní demonštrantov z priestoru bolo zranených 17 ľudí, došlo tiež k zraneniu siedmich príslušníkov VB."
Až v nedeľu 19. novembra sa zásah polície v Prahe dostal na začiatok televíznych správ. Hlavným motívom bola fáma o zabitom študentovi menom Martin Šmíd, ktorú prebrali viaceré zahraničné médiá. Malo ísť o študenta Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej, ktorý mal zomrieť na následky zranení utŕžených na demonštrácii.
Spravodajstvo dementovalo túto informáciu a uviedlo, že zranených osôb po zásahu bolo 38. Televízny štáb navštívil dvoch študentov s týmto menom a urobil s nimi rozhovory. Druhý z oslovených sa dokonca zúčastnil na piatkovej demonštrácii, zranený však nebol.
Televízia tiež priniesla reportáž z Václavského námestia, kde občania zapaľovali sviečky a protestovali proti piatkovému zásahu poriadkových síl. "Okolo 16. hodiny sa tu zhromaždilo niekoľko tisíc ľudí. Zapálené sviečky, kvetiny, ale tiež prejavy nesúhlasu s politikou KSČ, československej vlády a osočovanie vedúcich predstaviteľov sprevádzali tieto chvíle," konštatovali správy.
Informovali tiež, že v súvislosti s rozširovaním správ o úmrtí Martina Šmída bol zadržaný signatár Charty 77 a novinár Petr Uhl. Až neskoršie vyšetrovanie Šmídovej totožnosti priviedlo študentov resp. členov vyšetrovacej komisie na stopu človeka s menom Milan Růžička, na jeho adrese však žil poručík Štátnej bezpečnosti Ludvík Zifčák.
Prvé tri dni od 17. novembra 1989 oficiálne médiá neinfomovali o brutalite policajného zásahu ani o občianskych aktivitách, ktoré sa počas víkendu prebúdzali - teda ani o štrajku študentov či hercov. Samotný premiér, Ladislav Adamec, sa sťažoval občianskym aktivistom, že médiá kontroluje a cenzuruje ideologický tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) Jan Fojtík.