Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hnutie už v máji 2012 predložilo ako jeden zo svojich prvých legislatívnych návrhov úplné zrušenie kvóra potrebného na platnosť referenda, čo považuje za jediné spravodlivé riešenie.
Autor TASR
Bratislava 9. júna (TASR) - Referendum na Slovensku má byť platné, ak sa na ňom zúčastní aspoň 25 percent oprávnených voličov, nie 50 ako v súčasnosti. Tvrdia to poslanci OĽaNO, ktorí na júnovú schôdzu Národnej rady (NR) SR predložili novelizáciu Ústavy SR s cieľom sfunkčniť inštitút referenda.
"Takéto posilnenie účasti občanov na rozhodovacích procesoch je žiaduce aj z dôvodu, že štandardné politické strany v NR SR zjavne a opakovane nechránia verejný záujem, ale iné záujmy. Prostredníctvom demokratického inštitútu referenda, ktorého výsledok je pre parlament záväzný a musí sa vyhlásiť rovnako ako zákon, by sa umožnilo občanom aktívne spolurozhodovať o osude ich vlastného štátu priamo a častejšie ako raz za štyri roky zvolením svojich zástupcov," argumentujú Obyčajní. Ich návrh tak má dať do rúk občanov zásadný nástroj na aktívne rozhodovanie o veciach verejných so zreteľom na záujem samotných občanov a nie finančných či iných záujmových skupín.
Podľa súčasnej právnej úpravy je na platnosť referenda potrebné kumulatívne splnenie dvoch zákonných podmienok, a to účasti nadpolovičnej väčšiny oprávnených voličov a prijatie rozhodnutia nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda. V histórii Slovenskej republiky sa doposiaľ konalo osem referend, z ktorých iba jediné splnilo podmienku účasti nad 50 percent oprávnených voličov a skončilo s platným výsledkom. Ostatné boli neplatné pre nízku účasť a v jednom prípade bolo referendum zmarené. "Pri siedmich referendách teda došlo jednak k bezvýslednému vynaloženiu značného objemu finančných prostriedkov a tiež ignorovaniu názoru takmer milióna zúčastnených voličov," upozorňujú predkladatelia.
Hnutie už v máji 2012 predložilo ako jeden zo svojich prvých legislatívnych návrhov úplné zrušenie kvóra potrebného na platnosť referenda, čo považuje za jediné spravodlivé riešenie. "Štatistické údaje ukazujú, že volebná účasť pri 'najmenej zaujímavých voľbách', ako sú voľby do orgánov samosprávnych krajov alebo do Európskeho parlamentu, osciluje v intervale 13 až 20 percent. Z toho vyplýva, že len približne 20 percent obyvateľstva má aktívny záujem zúčastňovať sa na mechanizmoch priamej demokracie a rozhodovať o záležitostiach spoločenského záujmu. Preto sa kompromisne navrhuje, aby na platnosť celoštátneho referenda postačovala účasť aspoň 25 percent oprávnených voličov, pričom rozhodnutie musí stále byť prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda," dodali Obyčajní.
Keďže hlavným cieľom návrhu ústavného zákona je predovšetkým sfunkčnenie inštitútu referenda a minimalizácia nákladov na jeho vykonanie, súčasťou návrhu je aj povinnosť konania referenda v rovnaký deň, ako sa budú konať najbližšie voľby do NR SR, Európskeho parlamentu či do orgánov územnej samosprávy.
"Takéto posilnenie účasti občanov na rozhodovacích procesoch je žiaduce aj z dôvodu, že štandardné politické strany v NR SR zjavne a opakovane nechránia verejný záujem, ale iné záujmy. Prostredníctvom demokratického inštitútu referenda, ktorého výsledok je pre parlament záväzný a musí sa vyhlásiť rovnako ako zákon, by sa umožnilo občanom aktívne spolurozhodovať o osude ich vlastného štátu priamo a častejšie ako raz za štyri roky zvolením svojich zástupcov," argumentujú Obyčajní. Ich návrh tak má dať do rúk občanov zásadný nástroj na aktívne rozhodovanie o veciach verejných so zreteľom na záujem samotných občanov a nie finančných či iných záujmových skupín.
Podľa súčasnej právnej úpravy je na platnosť referenda potrebné kumulatívne splnenie dvoch zákonných podmienok, a to účasti nadpolovičnej väčšiny oprávnených voličov a prijatie rozhodnutia nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda. V histórii Slovenskej republiky sa doposiaľ konalo osem referend, z ktorých iba jediné splnilo podmienku účasti nad 50 percent oprávnených voličov a skončilo s platným výsledkom. Ostatné boli neplatné pre nízku účasť a v jednom prípade bolo referendum zmarené. "Pri siedmich referendách teda došlo jednak k bezvýslednému vynaloženiu značného objemu finančných prostriedkov a tiež ignorovaniu názoru takmer milióna zúčastnených voličov," upozorňujú predkladatelia.
Hnutie už v máji 2012 predložilo ako jeden zo svojich prvých legislatívnych návrhov úplné zrušenie kvóra potrebného na platnosť referenda, čo považuje za jediné spravodlivé riešenie. "Štatistické údaje ukazujú, že volebná účasť pri 'najmenej zaujímavých voľbách', ako sú voľby do orgánov samosprávnych krajov alebo do Európskeho parlamentu, osciluje v intervale 13 až 20 percent. Z toho vyplýva, že len približne 20 percent obyvateľstva má aktívny záujem zúčastňovať sa na mechanizmoch priamej demokracie a rozhodovať o záležitostiach spoločenského záujmu. Preto sa kompromisne navrhuje, aby na platnosť celoštátneho referenda postačovala účasť aspoň 25 percent oprávnených voličov, pričom rozhodnutie musí stále byť prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda," dodali Obyčajní.
Keďže hlavným cieľom návrhu ústavného zákona je predovšetkým sfunkčnenie inštitútu referenda a minimalizácia nákladov na jeho vykonanie, súčasťou návrhu je aj povinnosť konania referenda v rovnaký deň, ako sa budú konať najbližšie voľby do NR SR, Európskeho parlamentu či do orgánov územnej samosprávy.
