Bratislava 6. apríla (TASR) - Štátna školská inšpekcia zistila, že mnohé diagnostické centrá, ktoré zaraďovali deti z rómskych komunít do špeciálnych škôl, vykonávali svoju činnosť pochybne. Upozornili na to predstavitelia hnutia OĽaNO Anna Verešová (poslankyňa NR SR) a Peter Pollák. Ministerstvo školstva hovorí o zámere nastaviť efektívny poradenský systém a skvalitniť poskytovanú starostlivosť vrátane diagnostickej činnosti v podmienkach rezortu školstva.

"Z poslednej Správy o výsledkoch kontroly vykonanej Štátnou školskou inšpekciou v 28 špeciálnych základných školách vyplýva roztrieštenosť v metodickom usmerňovaní a riadení inštitúcií," uviedla na tlačovej konferencii v parlamente Verešová.

Podľa Polláka iba polovica kontrolovaných diagnostických zariadení používala odporúčané psychodiagnostické testy. "Ďalším závažným problémom bolo neúplné, nesystematické a nevýpovedné písanie diagnostických správ," povedal bývalý rómsky splnomocnenec. Závery správy podľa neho konštatujú, že problémom nie sú samotné školy, ale diagnostické centrá, ktoré sú však v mnohých prípadoch prepojené aj personálne.

Verešová zdôraznila, že štát zlyháva vo vzdelávaní rómskych detí a riešenie vidí aj v bezodkladnom zavedení povinnej predškolskej výchovy detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. "Je nesporné, že prvým riešením je zavedenie povinnej predškolskej výchovy detí zo znevýhodneného prostredia," uviedla Verešová. Rezort školstva podľa jej slov musí mať aj kontrolu nad diagnostickými centrami.

"Zámerom ministerstva školstva je nastaviť efektívny poradenský systém a skvalitniť poskytovanú starostlivosť vrátane diagnostickej činnosti v podmienkach rezortu školstva. Na uvedený účel bola vytvorená pracovná skupina pre systémové zmeny pedagogicko-psychologického a špeciálno-pedagogického poradenstva," reagoval rezort školstva.

Jedným zo zámerom skupiny je podľa ministerstva aj "dovybavenie štátnych CPPPaP a CŠPP validizovanými a štandardizovanými psychodiagnostickými nástrojmi so slovenskými normami, vrátane nástrojov zohľadňujúcich jazykové a kultúrne špecifiká detí zo sociálne znevýhodneného prostredia". Pripomína, že zámer bol realizovaný ešte v roku 2017. "V súčasnosti sa pripravujú predpoklady na splnenie ďalších zámerov pracovnej skupiny," uviedlo ministerstvo.

Zdôrazňuje, že v súčasnosti nemôže byť dôvodom na zaradenie do špeciálnej školy iba pôvod zo sociálne znevýhodneného prostredia. Takto podľa rezortu klesol počet novozaradených žiakov do prvého ročníka špeciálnej základnej školy (variant A) v roku 2017 o 37 percent v porovnaní s rokom 2015.