Bratislava 30. mája (TASR) – Opozičné hnutie OĽaNO-NOVA vyzýva koaličných poslancov a nezaradenú poslankyňu Martinu Šimkovičovú, aby stiahli novelu zákona o Ústave pamäti národa (ÚPN) predloženú na júnovú schôdzu parlamentu. Obávajú sa totiž, že cieľom nie je demokratizácia činnosti historického ústavu, ale jeho likvidácia. Na dnešnej tlačovej konferencii to vyhlásili poslanci hnutia Erika Jurinová a Jozef Viskupič.

Jurinová je presvedčená, že koalícii prekáža, že na ÚPN nemá v súčasnosti žiaden vplyv ako aj to, že ide tvrdo po bývalých predstaviteľoch komunistického režimu. Obáva sa, že ústav si uzurpuje jeden z koaličných partnerov. „Existuje opodstatnená obava, že prestane plniť svoju úlohu, ktorou bol poverený jeho zakladateľom Jánom Langošom – oživovať pamäť národa, aby sa nestalo, že náš národ nepoučený minulosťou udalosti opäť zopakuje,“ uviedla poslankyňa.

„Čo si dovoľuje koalícia zlepená na hlúpych záujmoch siahať na Ústav pamäti národa v dobe, keď sme atakovaní rôznymi médiami, hoaxami, vojnami lží, propagandou a hybridnou vojnou, a to spôsobom, ktorý je úzkoprsý, malý a nehodný akejkoľvek debaty o zmene v Ústave pamäti národy,“ kritizoval Viskupič. Úlohu ÚPN vidí v tom, aby bol referenčnou hodnotou, ktorá kladie dôraz na to, čo je pravda a čo sa v histórii naozaj stalo.

Viskupič vyzval, aby dali koaliční poslanci „ruky preč od ÚPN“. Navrhované zmeny označil za „hlúpe“, považuje ich za hrubý zásah do riadenia ústavu. „Keď ústav prežil Mečiara, prežil prvú vládu Roberta Fica aj Kolesíka (bývalý poslanec za stranu Smer-SD, poznámka TASR), bolo by veľmi smutné, keby neprežil Bugára, Danka a Fica,“ skonštatoval poslanec, ktorý je rovnako presvedčený, že novela smeruje k likvidácii činnosti ÚPN.

Vládna koalícia by sa mala podľa Viskupiča zamerať na riešenie skutočných problémov ÚPN. Tie sú z pohľadu opozičného poslanca vyriešenie priestorovej otázky ústavu, vybudovanie Múzea zločinov komunizmu a docielenie toho, aby zodpovednosť za zistenia úradu nieslo ministerstvo vnútra, ktoré by ľahšie odolávalo žalobám. „Sídlo, múzeum a zodpovednosť za žaloby, to sú tie veci, ktoré ústav dlhodobo ťažia, a to by sa malo prioritne zmeniť,“ mieni Viskupič.

Poslanci Jaroslav Paška (SNS), Mária Janíková (Smer-SD), Edita Pfundtner (Most-Híd) a Martina Šimkovičová (nezaradená) preložili novelu, ktoré mení model riadenia ÚPN. Podľa ich návrhu by súčasný šéf úradu Ondrej Krajňák skončil 15. októbra 2017 vo funkcii, ostal by však členom správnej rady, a to do konca svojho funkčného obdobia. Viskupič nevidí na zmenu vedenia ústavu dôvod. Krajňák sa podľa neho osvedčil, aj keď dokázal podať v mene ústavu politicky nepohodlné odvolania v súdnych sporoch, napríklad proti vplyvnému českému ministrovi financií Andrejovi Babišovi.

Po novom má byť štatutárom ÚPN správna rada ako kolektívny orgán, nie len samotný jej predseda, ako v súčasnosti. Jurinovej sa nepáči, že za činnosť ústavu by v takomto prípade nebola zodpovedná jedna osoba ale kolektívny orgán. „Kto bude zodpovednou osobou?“ pýta sa poslankyňa, ktorá pripomenula, že každý úrad má svojho výkonného riaditeľa, ktorý zodpovedá za celú inštitúciu.

Štvorica predkladateľov tvrdí, že cieľom ich snahy je zaviesť efektívny a predovšetkým transparentný model riadenia ÚPN, ktorý spočíva v zavedení tzv. kolektívneho štatutárneho orgánu. "Jeho zloženie, pozostávajúce z osôb priamo volených alebo menovaných Národnou radou SR, prezidentom a vládou, predstavuje záruku nielen odborného, ale predovšetkým transparentného a demokratického spôsobu riadenia. Predkladaný návrh zákona komplexne odstraňuje nedostatky aplikačnej praxe, ktoré vznikli počas doterajšej existencie tejto verejnoprávnej inštitúcie," dodali.