Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zdravotné poisťovne by si mali od nového roka povinne zazmluvňovať zariadenia sociálnych služieb sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, objednávať by si mali minimálne 10.000 postelí.
Autor TASR
Bratislava 18. augusta (TASR) – Navrhované zmeny ministra zdravotníctva Tomáša Druckera (nominant Smeru-SD) v oblasti sociálnych služieb neprinesú želaný účinok pre všetkých, ktorí sú odkázaní na ošetrovateľskú starostlivosť. Myslí si to poslankyňa Národnej rady SR Soňa Gaborčáková (OĽaNO-NOVA), ktorá sa venuje problematike sociálnych služieb. Zmeny ešte bude musieť schváliť vláda a parlament.
Zdravotné poisťovne by si mali od nového roka povinne zazmluvňovať zariadenia sociálnych služieb sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, objednávať by si mali minimálne 10.000 postelí. "Tieto počty sú ale podľa čísel a štatistík nepostačujúce," tvrdí Gaborčáková s tým, "že iba v priebehu minulého roka sa na čakacích listinách nachádzalo viac ako 4500 seniorov". "Prognózy vývoja obyvateľstva načrtávajú ďalší nárast ľudí odkázaných na tento druh sociálnej služby," povedala.
Gaborčáková chváli navrhovanú paušálnu platbu na klientov zariadení. Súhlasí s Druckerom, že súčasné preplácanie úkonov sa v oblasti sociálnej starostlivosti neuplatnilo. Nepáči sa jej však, že rezort zdravotníctva chce financovanie vyriešiť "len cez zvýšenú platbu za poistencov štátu". "Nepomôže to," uviedla.
Novela zákona, ktorá má zmeny v sociálnych službách zabezpečiť, nerieši podľa poslankyne posudkový systém, kontrolu štandardov kvality poskytovanej starostlivosti a intermediárnu starostlivosť. "V praxi to znamená, že platby za ošetrovanie nemusia splniť svoj účel, lebo nie sú zapracované do stabilného systému fungovania, ktorý by znížil riziko destabilizácie klienta v zariadeniach," vysvetlila.
Ak by ale podľa nej Drucker nastavil platby a súčasne zaviedol nový systém posudzovania, kontrolu kvality a vznik intermediárnej starostlivosti, dosiahol by tak plynulý prechod seniora z nemocnice do zariadenia sociálnych služieb s ošetrovateľskou starostlivosťou alebo do domáceho prostredia s využívaním služieb ošetrovateľských agentúr.
Zdravotné poisťovne môžu zariadenia sociálnych služieb zazmluvňovať aj v súčasnosti, nemajú to však povinné. Majú len možnosť, konkrétne môžu preplácať deväť ošetrovateľských výkonov. V praxi sa táto možnosť veľmi nevyužíva. Rozsah doterajších výkonov podľa ministerstva nepostačuje na zabezpečenie dostatočnej ošetrovateľskej starostlivosti o ťažko odkázaného občana a vôbec nezohľadňuje potrebu vykonávania preventívnych ošetrovateľských postupov.
Poisťovne majú na klientov zariadení platiť paušálne, a to 3,3 eura na osobu a deň. Ministerstvo odhaduje, že si to ročne vyžiada 18 miliónov eur, pričom suma má postupne narastať.
Zdravotné poisťovne by si mali od nového roka povinne zazmluvňovať zariadenia sociálnych služieb sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, objednávať by si mali minimálne 10.000 postelí. "Tieto počty sú ale podľa čísel a štatistík nepostačujúce," tvrdí Gaborčáková s tým, "že iba v priebehu minulého roka sa na čakacích listinách nachádzalo viac ako 4500 seniorov". "Prognózy vývoja obyvateľstva načrtávajú ďalší nárast ľudí odkázaných na tento druh sociálnej služby," povedala.
Gaborčáková chváli navrhovanú paušálnu platbu na klientov zariadení. Súhlasí s Druckerom, že súčasné preplácanie úkonov sa v oblasti sociálnej starostlivosti neuplatnilo. Nepáči sa jej však, že rezort zdravotníctva chce financovanie vyriešiť "len cez zvýšenú platbu za poistencov štátu". "Nepomôže to," uviedla.
Novela zákona, ktorá má zmeny v sociálnych službách zabezpečiť, nerieši podľa poslankyne posudkový systém, kontrolu štandardov kvality poskytovanej starostlivosti a intermediárnu starostlivosť. "V praxi to znamená, že platby za ošetrovanie nemusia splniť svoj účel, lebo nie sú zapracované do stabilného systému fungovania, ktorý by znížil riziko destabilizácie klienta v zariadeniach," vysvetlila.
Ak by ale podľa nej Drucker nastavil platby a súčasne zaviedol nový systém posudzovania, kontrolu kvality a vznik intermediárnej starostlivosti, dosiahol by tak plynulý prechod seniora z nemocnice do zariadenia sociálnych služieb s ošetrovateľskou starostlivosťou alebo do domáceho prostredia s využívaním služieb ošetrovateľských agentúr.
Zdravotné poisťovne môžu zariadenia sociálnych služieb zazmluvňovať aj v súčasnosti, nemajú to však povinné. Majú len možnosť, konkrétne môžu preplácať deväť ošetrovateľských výkonov. V praxi sa táto možnosť veľmi nevyužíva. Rozsah doterajších výkonov podľa ministerstva nepostačuje na zabezpečenie dostatočnej ošetrovateľskej starostlivosti o ťažko odkázaného občana a vôbec nezohľadňuje potrebu vykonávania preventívnych ošetrovateľských postupov.
Poisťovne majú na klientov zariadení platiť paušálne, a to 3,3 eura na osobu a deň. Ministerstvo odhaduje, že si to ročne vyžiada 18 miliónov eur, pričom suma má postupne narastať.
