Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Naráža tak na problémy v súvislosti so štátnou karanténou, ako je napríklad absencia pitnej vody či toalety na hraniciach pri čakaní na prevoz do karanténneho zariadenia.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 28. apríla (TASR) – Verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová žiada hlavného hygienika SR, aby prehodnotil systém povinnej štátnej karantény tak, aby bola povinnosť ju absolvovať iba pre ľudí s podozrením na ochorenie COVID-19, ktorí si nedokážu zabezpečiť domácu karanténu. TASR o tom informovala Michaela Pavelková z odboru komunikácie a protokolu Kancelárie verejného ochrancu práv.
„V posledných týždňoch sa na mňa obracajú občania, ktorí opisujú svoju negatívnu skúsenosť s procesom umiestnenia do štátnej karantény. Mnohí sa dokonca odmietajú vrátiť, lebo sa boja možnej nákazy počas štátom organizovaného prevozu a počas umiestnenia v zariadení, ktoré na výkon štátnej karantény slúži,“ uviedla Patakyová.
Naráža tak na problémy v súvislosti so štátnou karanténou, ako je napríklad absencia pitnej vody či toalety na hraniciach pri čakaní na prevoz do karanténneho zariadenia. Ombudsmanka tiež pripomína, že sú repatrianti umiestňovaní do zariadení na výkon štátnej karantény bez ohľadu na miesto ich bydliska a často sa musia po hodinách čakania premiestňovať cez územie celej krajiny.
Patakyová poukázala aj na riziko infikovania pôvodne zdravých ľudí. "Je zrejmé, že súčasnou organizáciou umiestňovania osôb do štátnej karantény môže dochádzať k infikovaniu pôvodne zdravých osôb, a to v priamej príčinnej súvislosti s konaním štátnych orgánov,“ upozornila s tým, že poukázala na skúsenosti niektorých osôb.
V súvislosti s informáciami od ľudí v štátnej karanténe žiada ombudsmanka, aby hlavný hygienik prehodnotil všeobecne povinnú štátnu karanténu. Namiesto tej navrhuje individuálny prístup v podobe povinnosti štátnej karantény iba tým osobám, u ktorých existuje podozrenie na nakazenie novým koronavírusom. Aj to len v prípade, že si nedokážu zabezpečiť domácu karanténu.
Patakyová navrhuje vytvoriť zoznam vysoko- a nízkorizikových krajín a tiež včasnú identifikáciu rizikových prípadov. S cieľom prvotnej selekcie osôb, pri ktorých by sa nariaďovala povinná štátna karanténa, by sa mohli podľa nej využívať tzv. rýchlotesty. Kontrolu domácej karantény navrhuje Patakyová používať podľa vzorov zo zahraničia, či už je to kontrola mobilnou aplikáciou, SMS správami alebo využitím policajtov.
Ombudsmanka verí, že sa hlavný hygienik s jej odporúčaniami stotožní a v čo možno najkratšom čase prijme konkrétne opatrenia potrebné k zabezpečeniu zvýšenej ochrany života a zdravia všetkých skupín obyvateľov Slovenskej republiky.
Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR vo svojej reakcii pre TASR uviedol, že aktuálne platné karanténne opatrenie vydané na základe uznesenia vlády SR bolo nariadené v čase, keď epidemiologická situácia v zahraničí a na Slovensku nebola z pohľadu vývoja ochorenia COVID-19 priaznivá a bolo ju potrebné stabilizovať. "V tejto zložitej situácii mnohí repatrianti toto opatrenie prijali, uvedomujúc si jeho opodstatnenie. Prostredníctvom karanténnych zariadení sa zachytilo množstvo pozitívnych osôb vracajúcich sa zo zahraničia, čím sa nevytvorili nové ohniská nákazy na Slovensku, a to pomohlo zamedziť šíreniu ochorenia COVID-19. Rozumieme, že umiestnenie do karanténnych zariadení môžu repatrianti znášať ťažko, ide však o mimoriadnu situáciu spojenú so šírením pandémie a s cieľom ju čo najviac obmedziť," uviedla hovorkyňa ÚVZ Daša Račková.
Napriek tomu, že hlavný hygienik SR sa priamo nepodieľa na organizácii umiestňovania a manažmente osôb v karanténnych zariadeniach, podľa ÚVZ si uvedomuje náročnosť okolností a pri zachovaní priaznivej epidemiologickej situácie spolupracuje s ostatnými zainteresovanými rezortmi na zmiernení podmienok povinnej štátnej karantény. "Najmä v prípade osôb, ktoré majú opakovane pozitívne výsledky testov a dlhodobé zotrvanie v karanténnom zariadení môže byť pre ne veľmi náročné. V takýchto prípadoch je možné podľa odporúčaných postupov hlavného hygienika SR nariadiť domácu izoláciu za jasne nastavených protiepidemických opatrení a po zhodnotení vhodnosti podmienok na domácu karanténu," podotkla Račková.
Povinnosť izolácie v štátom určených zariadeniach a režim v nich sa bude podľa jej slov prehodnocovať závermi Ústredného krízového štábu SR, ktorého je hlavný hygienik SR členom, na základe vývoja epidemiologickej situácie.
„V posledných týždňoch sa na mňa obracajú občania, ktorí opisujú svoju negatívnu skúsenosť s procesom umiestnenia do štátnej karantény. Mnohí sa dokonca odmietajú vrátiť, lebo sa boja možnej nákazy počas štátom organizovaného prevozu a počas umiestnenia v zariadení, ktoré na výkon štátnej karantény slúži,“ uviedla Patakyová.
Naráža tak na problémy v súvislosti so štátnou karanténou, ako je napríklad absencia pitnej vody či toalety na hraniciach pri čakaní na prevoz do karanténneho zariadenia. Ombudsmanka tiež pripomína, že sú repatrianti umiestňovaní do zariadení na výkon štátnej karantény bez ohľadu na miesto ich bydliska a často sa musia po hodinách čakania premiestňovať cez územie celej krajiny.
Patakyová poukázala aj na riziko infikovania pôvodne zdravých ľudí. "Je zrejmé, že súčasnou organizáciou umiestňovania osôb do štátnej karantény môže dochádzať k infikovaniu pôvodne zdravých osôb, a to v priamej príčinnej súvislosti s konaním štátnych orgánov,“ upozornila s tým, že poukázala na skúsenosti niektorých osôb.
V súvislosti s informáciami od ľudí v štátnej karanténe žiada ombudsmanka, aby hlavný hygienik prehodnotil všeobecne povinnú štátnu karanténu. Namiesto tej navrhuje individuálny prístup v podobe povinnosti štátnej karantény iba tým osobám, u ktorých existuje podozrenie na nakazenie novým koronavírusom. Aj to len v prípade, že si nedokážu zabezpečiť domácu karanténu.
Patakyová navrhuje vytvoriť zoznam vysoko- a nízkorizikových krajín a tiež včasnú identifikáciu rizikových prípadov. S cieľom prvotnej selekcie osôb, pri ktorých by sa nariaďovala povinná štátna karanténa, by sa mohli podľa nej využívať tzv. rýchlotesty. Kontrolu domácej karantény navrhuje Patakyová používať podľa vzorov zo zahraničia, či už je to kontrola mobilnou aplikáciou, SMS správami alebo využitím policajtov.
Ombudsmanka verí, že sa hlavný hygienik s jej odporúčaniami stotožní a v čo možno najkratšom čase prijme konkrétne opatrenia potrebné k zabezpečeniu zvýšenej ochrany života a zdravia všetkých skupín obyvateľov Slovenskej republiky.
Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR vo svojej reakcii pre TASR uviedol, že aktuálne platné karanténne opatrenie vydané na základe uznesenia vlády SR bolo nariadené v čase, keď epidemiologická situácia v zahraničí a na Slovensku nebola z pohľadu vývoja ochorenia COVID-19 priaznivá a bolo ju potrebné stabilizovať. "V tejto zložitej situácii mnohí repatrianti toto opatrenie prijali, uvedomujúc si jeho opodstatnenie. Prostredníctvom karanténnych zariadení sa zachytilo množstvo pozitívnych osôb vracajúcich sa zo zahraničia, čím sa nevytvorili nové ohniská nákazy na Slovensku, a to pomohlo zamedziť šíreniu ochorenia COVID-19. Rozumieme, že umiestnenie do karanténnych zariadení môžu repatrianti znášať ťažko, ide však o mimoriadnu situáciu spojenú so šírením pandémie a s cieľom ju čo najviac obmedziť," uviedla hovorkyňa ÚVZ Daša Račková.
Napriek tomu, že hlavný hygienik SR sa priamo nepodieľa na organizácii umiestňovania a manažmente osôb v karanténnych zariadeniach, podľa ÚVZ si uvedomuje náročnosť okolností a pri zachovaní priaznivej epidemiologickej situácie spolupracuje s ostatnými zainteresovanými rezortmi na zmiernení podmienok povinnej štátnej karantény. "Najmä v prípade osôb, ktoré majú opakovane pozitívne výsledky testov a dlhodobé zotrvanie v karanténnom zariadení môže byť pre ne veľmi náročné. V takýchto prípadoch je možné podľa odporúčaných postupov hlavného hygienika SR nariadiť domácu izoláciu za jasne nastavených protiepidemických opatrení a po zhodnotení vhodnosti podmienok na domácu karanténu," podotkla Račková.
Povinnosť izolácie v štátom určených zariadeniach a režim v nich sa bude podľa jej slov prehodnocovať závermi Ústredného krízového štábu SR, ktorého je hlavný hygienik SR členom, na základe vývoja epidemiologickej situácie.
