Zamestnanci kancelárie VOP navštívili a hĺbkovo preskúmali viacero domovov dôchodcov a domovov sociálnych služieb.
Autor TASR
Bratislava 4. februára (TASR) - Kancelária verejného ochrancu práv (VOP) počas kontrol v zariadeniach pre seniorov v roku 2019 identifikovala viacero nedostatkov, napríklad nedostatočný priestor pre spoločné aktivity seniorov, fixné časy večierky alebo stravovania, narúšanie súkromia seniorov či ich nedostatočný pobyt vonku.
"Seniori majú právo aj v zariadeniach žiť svoje životy nezávisle a v čo najväčšej možnej miere rozhodovať o všetkých záležitostiach, ktoré sa ich týkajú. Zároveň je dôležité, aby sa ku každému z nich pristupovalo individuálne a vždy bolo rešpektované ich súkromie," uviedla verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová.
Zamestnanci kancelárie VOP navštívili a hĺbkovo preskúmali Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Kaštieľ Stupava, Domov dôchodcov Borský Mikuláš, Domov dôchodcov Santovka, Neziskovú organizáciu Noemi vo Veľkých Kostoľanoch, Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb Hriňová a Domov svätej Anny v Poproči.
Počas návštev zistili viaceré nedostatky. "Prostredie v zariadení má čo najviac podporovať pocit domova. Preto sú jeho dôležitou súčasťou priestory na spoločné aktivity a komunitný spôsob života. Niektoré zariadenia však týmito miestnosťami nedisponujú a priestor pre socializáciu je len na chodbe," uviedla Michaela Pavelková z Kancelárie VOP.
Doplnila, že v zariadeniach sa vyskytujú pravidlá ako povinná večierka, pevné časy stravovania, uzamykanie priestorov, automatické odobratie osobných dokladov pri nástupe či skorá ranná hygiena. Zamestnanci vysvetľovali, že tento spôsob je nutný pre chod zariadení, ombudsmanka tento dôvod nepovažuje za dostatočný. "V rámci prieskumu sa totiž presvedčila, že existujú aj zariadenia, ktoré takéto plošné obmedzenia nemali a dokázali poskytovať kvalitné služby," hovorí Pavelková.
V zariadeniach sa vyskytli tiež problémy ako nedostatočný rešpekt k súkromiu a nedostatočný pobyt klientov na čerstvom vzduchu. "Vo viacerých zariadeniach nebolo možné uzamknúť si svoje veci v skrinkách, používať toaletu so zámkom, personál vstupoval do izieb bez zaklopania či nepoužíval zásteny pri hygienických úkonoch," vymenúva Kancelária VOP. Problém s nedostatočným pobytom na čerstvom vzduchu mali podľa zamestnancov kancelárie predovšetkým imobilní klienti zariadení, ktorým musí s presunom pomáhať personál.
Zariadenia pre seniorov majú tiež zabezpečovať alebo poskytovať ošetrovateľskú starostlivosť, napríklad starostlivosť o preležaniny či podávanie liekov. V praxi ju však podľa ombudsmanky priamo neposkytujú z dôvodu nedostatočného financovania alebo vysokých personálnych nákladov. Preto ju zabezpečujú najmä prostredníctvom agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Prípadne sa stáva, že úkony vykonávajú opatrovateľky, ktoré na ne nemajú dostatočné vzdelanie.
Z prieskumu vyplynulo niekoľko návrhov pre Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR na zavedenie štandardov pre dodržiavanie základných práv klientov v zariadeniach sociálnych služieb spolu s príkladmi dobrej praxe. Taktiež povinnosť zverejňovať protokoly z kontrol zariadení sociálnych služieb. Ombudsmanka rezortu tiež navrhuje, aby v spolupráci s Ministerstvom zdravotníctva SR vytvoril systém interdisciplinárnej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb, napríklad prostredníctvom zákona o dlhodobej starostlivosti. Tiež volá po vytvorí podmienok pre paliatívnu starostlivosť v týchto zariadeniach.
Patakyová v rokoch 2017 a 2018 vykonala celoslovenský prieskum zameraný na úroveň kontroly zariadení sociálnych služieb so zameraním na seniorov. Z prieskumu vtedy vyplynulo, že medzi najzásadnejšie problémy patria príliš nízky počet kontrol a spôsob, akým sú vykonávané. Po zisteniach z prieskumu úrovne kontroly sa rozhodla vykonať ďalší prieskum v teréne zameraný na dodržiavanie práv seniorov priamo v zariadeniach.
"Seniori majú právo aj v zariadeniach žiť svoje životy nezávisle a v čo najväčšej možnej miere rozhodovať o všetkých záležitostiach, ktoré sa ich týkajú. Zároveň je dôležité, aby sa ku každému z nich pristupovalo individuálne a vždy bolo rešpektované ich súkromie," uviedla verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová.
Zamestnanci kancelárie VOP navštívili a hĺbkovo preskúmali Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov Kaštieľ Stupava, Domov dôchodcov Borský Mikuláš, Domov dôchodcov Santovka, Neziskovú organizáciu Noemi vo Veľkých Kostoľanoch, Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb Hriňová a Domov svätej Anny v Poproči.
Počas návštev zistili viaceré nedostatky. "Prostredie v zariadení má čo najviac podporovať pocit domova. Preto sú jeho dôležitou súčasťou priestory na spoločné aktivity a komunitný spôsob života. Niektoré zariadenia však týmito miestnosťami nedisponujú a priestor pre socializáciu je len na chodbe," uviedla Michaela Pavelková z Kancelárie VOP.
Doplnila, že v zariadeniach sa vyskytujú pravidlá ako povinná večierka, pevné časy stravovania, uzamykanie priestorov, automatické odobratie osobných dokladov pri nástupe či skorá ranná hygiena. Zamestnanci vysvetľovali, že tento spôsob je nutný pre chod zariadení, ombudsmanka tento dôvod nepovažuje za dostatočný. "V rámci prieskumu sa totiž presvedčila, že existujú aj zariadenia, ktoré takéto plošné obmedzenia nemali a dokázali poskytovať kvalitné služby," hovorí Pavelková.
V zariadeniach sa vyskytli tiež problémy ako nedostatočný rešpekt k súkromiu a nedostatočný pobyt klientov na čerstvom vzduchu. "Vo viacerých zariadeniach nebolo možné uzamknúť si svoje veci v skrinkách, používať toaletu so zámkom, personál vstupoval do izieb bez zaklopania či nepoužíval zásteny pri hygienických úkonoch," vymenúva Kancelária VOP. Problém s nedostatočným pobytom na čerstvom vzduchu mali podľa zamestnancov kancelárie predovšetkým imobilní klienti zariadení, ktorým musí s presunom pomáhať personál.
Zariadenia pre seniorov majú tiež zabezpečovať alebo poskytovať ošetrovateľskú starostlivosť, napríklad starostlivosť o preležaniny či podávanie liekov. V praxi ju však podľa ombudsmanky priamo neposkytujú z dôvodu nedostatočného financovania alebo vysokých personálnych nákladov. Preto ju zabezpečujú najmä prostredníctvom agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Prípadne sa stáva, že úkony vykonávajú opatrovateľky, ktoré na ne nemajú dostatočné vzdelanie.
Z prieskumu vyplynulo niekoľko návrhov pre Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR na zavedenie štandardov pre dodržiavanie základných práv klientov v zariadeniach sociálnych služieb spolu s príkladmi dobrej praxe. Taktiež povinnosť zverejňovať protokoly z kontrol zariadení sociálnych služieb. Ombudsmanka rezortu tiež navrhuje, aby v spolupráci s Ministerstvom zdravotníctva SR vytvoril systém interdisciplinárnej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb, napríklad prostredníctvom zákona o dlhodobej starostlivosti. Tiež volá po vytvorí podmienok pre paliatívnu starostlivosť v týchto zariadeniach.
Patakyová v rokoch 2017 a 2018 vykonala celoslovenský prieskum zameraný na úroveň kontroly zariadení sociálnych služieb so zameraním na seniorov. Z prieskumu vtedy vyplynulo, že medzi najzásadnejšie problémy patria príliš nízky počet kontrol a spôsob, akým sú vykonávané. Po zisteniach z prieskumu úrovne kontroly sa rozhodla vykonať ďalší prieskum v teréne zameraný na dodržiavanie práv seniorov priamo v zariadeniach.