Bratislava 28. marca (TASR) - Večerná omša na Zelený štvrtok je spomienkou na poslednú večeru, ktorú Ježiš slávil so svojimi učeníkmi. V ten večer ustanovil dve sviatosti - posvätnú vysviacku a Eucharistiu, resp. premenil chlieb a víno na svoje telo a krv. Súčasne takto odovzdal apoštolom kňazskú moc so slovami: "Toto robte na moju pamiatku".



Večerná omša na Zelený štvrtok je známa tiež obradom umývania nôh dvanástim mužom, ktorý pochádza z čias svätého Gregora Veľkého, ktorý denne hostil dvanásť žobrákov. Týmto dňom, ktorý dostal pomenovanie pravdepodobne podľa zelene v Getsemanskej záhrade, kde sa Ježiš Kristus modlil pred svojím zatknutím vojakmi, sa začína Veľkonočné trojdnie.

Vo štvrtok prestávajú zvoniť zvony ako znak spoluúčasti s utrpením Krista. Ich zvuk sa opätovne ozve až na slávnostnú Glóriu počas veľkonočnej vigílie vzkriesenia (v sobotu neskoro večer) a namiesto nich sa používajú rapkáče.

Po skončení omše vo štvrtok večer si veriaci pripomínajú Pána Ježiša ako bdie v Getsemanskej záhrade v modlitbe. Apoštoli od únavy zaspali a Ježiš zostáva celkom sám, opustený. Túto udalosť symbolizuje nielen otvorený prázdny svätostánok, zhasnuté večné svetlo pred ním, ale aj obnažovanie oltárov a odnášanie všetkých predmetov z nich. Obnažené oltáre symbolizujú opustenosť Krista v Getsemanskej záhrade.