Ak by NATO nereagovalo dostatočne nielen teraz, krátkodobo, ale dlhodobo, mohlo by dôjsť k poklesu relevancie v očiach niektorých členských štátov.
Autor TASR
Bratislava 31. marca (TASR) – Výzva, ktorej musí NATO v poslednom období čeliť, je kríza na Ukrajine. "Aliancia potvrdila princíp kolektívnej obrany, že v prípade ohrozenia bezpečnosti členských štátov je NATO schopné a ochotné reagovať v záujme ich ochrany, čo bol veľmi dôležitý prvý krok," uviedol pre TASR riaditeľ Centra pre európske a severoatlantické vzťahy (CENAA) Róbert Ondrejcsák. Ako dodal, dôležité je teraz, ako bude aliancia, ako aj členské štáty reagovať ďalej.
"Drvivá väčšina možných reakcií má dlhodobý charakter. Ide napríklad o pokračovanie rozšírenia už na septembrovom summite vo Veľkej Británii, kde by mohla byť pozvaná Čierna Hora, ďalej je potrebné opäť naštartovať integračný proces Gruzínska pozvaním Tbilisi do MAP (Membership action plan, pozn. TASR), ako aj posilniť existujúce partnerstvá a začať budovať nové od Moldavska až po Strednú Áziu," zdôraznil Ondrejcsák. Okrem týchto krokov podľa jeho slov NATO musí posilniť spoluprácu s Moldavskom a Ukrajinou. "S Kyjevom by mala byť otvorená diskusia o oveľa užšej spolupráci s otvoreným koncom, teda aj s prípadným členstvom. Napriek tomu, že v súčasnosti je to ešte pomerne ťažká otázka aj na samotnej Ukrajine, ale aj v niektorých členských štátoch NATO," dodal riaditeľ CENAA.
Aliancia musí podľa jeho slov reagovať aj budovaním infraštruktúry na území stredoeurópskych a baltických členských štátov a mala by realizovať rozsiahle cvičenia na území týchto štátov. "Tieto cvičenia by mimochodom mohli nahradiť tie skúsenosti, ktoré ozbrojené sily členských štátov v súčasnosti získavajú zo spolupráce v misii ISAF v Afganistane, keďže prítomnosť NATO v Afganistane bude vo veľmi výraznej miere redukovaná," doplnil Ondrejcsák.
Ak by NATO nereagovalo dostatočne nielen teraz, krátkodobo, ale dlhodobo, mohlo by dôjsť k poklesu relevancie v očiach niektorých členských štátov. "Ale čo je nemenej dôležité, Rusko by mohlo vnímať alianciu ako organizáciu, ktorá nie je ochotná brániť svoje bezpečnostné záujmy. Aliancia jednoducho musí reagovať, ale tie reakcie budú nevyhnutne aj dlhodobejšie," zdôraznil analytik.
"Drvivá väčšina možných reakcií má dlhodobý charakter. Ide napríklad o pokračovanie rozšírenia už na septembrovom summite vo Veľkej Británii, kde by mohla byť pozvaná Čierna Hora, ďalej je potrebné opäť naštartovať integračný proces Gruzínska pozvaním Tbilisi do MAP (Membership action plan, pozn. TASR), ako aj posilniť existujúce partnerstvá a začať budovať nové od Moldavska až po Strednú Áziu," zdôraznil Ondrejcsák. Okrem týchto krokov podľa jeho slov NATO musí posilniť spoluprácu s Moldavskom a Ukrajinou. "S Kyjevom by mala byť otvorená diskusia o oveľa užšej spolupráci s otvoreným koncom, teda aj s prípadným členstvom. Napriek tomu, že v súčasnosti je to ešte pomerne ťažká otázka aj na samotnej Ukrajine, ale aj v niektorých členských štátoch NATO," dodal riaditeľ CENAA.
Aliancia musí podľa jeho slov reagovať aj budovaním infraštruktúry na území stredoeurópskych a baltických členských štátov a mala by realizovať rozsiahle cvičenia na území týchto štátov. "Tieto cvičenia by mimochodom mohli nahradiť tie skúsenosti, ktoré ozbrojené sily členských štátov v súčasnosti získavajú zo spolupráce v misii ISAF v Afganistane, keďže prítomnosť NATO v Afganistane bude vo veľmi výraznej miere redukovaná," doplnil Ondrejcsák.
Ak by NATO nereagovalo dostatočne nielen teraz, krátkodobo, ale dlhodobo, mohlo by dôjsť k poklesu relevancie v očiach niektorých členských štátov. "Ale čo je nemenej dôležité, Rusko by mohlo vnímať alianciu ako organizáciu, ktorá nie je ochotná brániť svoje bezpečnostné záujmy. Aliancia jednoducho musí reagovať, ale tie reakcie budú nevyhnutne aj dlhodobejšie," zdôraznil analytik.