Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ondrejcsák po skončení ministerských rokovaní v Bruseli uviedol, že hlavné debaty sa týkali PESCO a vojenských misií EÚ vo svete.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 12. novembra (TASR) - Obranný segment Rady EÚ pre zahraničné veci prijal v utorok v Bruseli aktualizovanú novú sériu 13 projektov, ktoré sa majú uskutočniť v rámci projektu Stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO). Slovensko sa na tretej vlne projektov nezúčastní, uviedol pre TASR štátny tajomník ministerstva obrany Róbert Ondrejcsák (Most-Híd).
Ondrejcsák po skončení ministerských rokovaní v Bruseli uviedol, že hlavné debaty sa týkali PESCO a vojenských misií EÚ vo svete. Dodal, že 25 krajín EÚ, ktoré sa na PESCO zúčastňujú, schválili tretiu vlnu projektov, pričom Slovensko sa na nej nezúčastňuje. Ako pripomenul, Slovensko bolo úspešné s projektom EuroArtillery v prvej vlne projektov (marec 2018) a zúčastnilo sa aj na druhom slede projektov cezhraničnej obrannej spolupráce (november 2018), tentoraz však do nových iniciatív nešla.
"Náš postoj je, že by sme sa mali sústrediť na výsledky a až potom prijať nejaké nové záväzky," vysvetlil.
Pri téme vojenských operácií EÚ Ondrejcsák zdôraznil záujem Slovenska aj naďalej pôsobiť na západnom Balkáne (operácia Althea v Bosne a Hercegovine) a poprosil svojich rezortných kolegov z EÚ, aby sa na tento región nezabúdalo. "Pre nás je to región, ktorý je strategický dôležitý pre našu bezpečnosť, a aj z pohľadu priorít slovenskej zahraničnej politiky," upozornil. Zároveň však dodal, že Slovensko je ochotné pomáhať aj v operáciách EÚ na severe Afriky a v oblasti Sahelu, kde je viacero misií zameraných na stabilizáciu pomerov v krajinách tohto regiónu.
"Na Slovensku sa diskutuje o tom, ako by sme sa mohli zapojiť do týchto operácií. Doposiaľ takúto skúsenosť nemáme," opísal situáciu a dodal, že Slovensko je ochotné podieľať sa v rámci strategickej solidarity aj na takýchto operáciách.
Na zasadnutí Rady ministrov pre obrannú politiku sú podľa Ondrejcsáka už tradičné diskusie o prehlbovaní spolupráce medzi EÚ a NATO. To je podľa neho "kľúčová téma" pre Slovensko, lebo obe organizácie sú dôležité pre jeho "dlhodobú stabilitu a bezpečnosť".
"Najhoršie, čo sa môže stať, je to, že obe tieto organizácie začnú medzi sebou súperiť," upozornil s odkazom, že takýto stav určite nie je v záujme Slovenska. Slováci to podľa jeho tvrdenia zdôrazňujú na každom fóre a urobil tak aj on na bruselskom podujatí. "Keď spolupracujú, obe organizácie môžu vyhrať. Ak začnú súperiť, tak prehrá každý," skonštatoval a spresnil, že je jedno, či by EÚ a NATO medzi sebou súperili o vplyv alebo o úspech.
Na otázku, či bruselské rokovania poznačilo minulotýždňové vyhlásenie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona o "mozgovej smrti NATO", Ondrejcsák uviedol, že priamo sa o tom nehovorilo. Pripomenul však, že Francúzsko je dôležitým štátom aj v EÚ, aj v NATO.
"Slovensko je za spoluprácu v rámci EÚ v oblasti obrany a bezpečnosti, lebo to môže posilniť Úniu ako celok a môže to posilniť aj takzvaný európsky pilier Severoatlantickej aliancie," vysvetlil. V tejto súvislosti tiež upozornil, že záujmom Slovenska nie je "vytvárať nejaké náhradné platformy", lebo pre SR je NATO najdôležitejšou bezpečnostnou garanciou a "tento stav je dobrý a nie je potrebné to meniť".
To však neznamená, že Slovensko nie je za užšiu obrannú spoluprácu štátov EÚ. Podľa Ondrejcsáka podporuje všetky nové iniciatívy Únie v oblasti obrany a bezpečnosti, tie však musia byť "komplementárne" s NATO. "Je všeobecný konsenzus, že Aliancia je základným kameňom európskej bezpečnosti a tento názor zdieľa drvivá väčšina krajín EÚ a NATO," uviedol v závere rozhovoru.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Ondrejcsák po skončení ministerských rokovaní v Bruseli uviedol, že hlavné debaty sa týkali PESCO a vojenských misií EÚ vo svete. Dodal, že 25 krajín EÚ, ktoré sa na PESCO zúčastňujú, schválili tretiu vlnu projektov, pričom Slovensko sa na nej nezúčastňuje. Ako pripomenul, Slovensko bolo úspešné s projektom EuroArtillery v prvej vlne projektov (marec 2018) a zúčastnilo sa aj na druhom slede projektov cezhraničnej obrannej spolupráce (november 2018), tentoraz však do nových iniciatív nešla.
"Náš postoj je, že by sme sa mali sústrediť na výsledky a až potom prijať nejaké nové záväzky," vysvetlil.
Pri téme vojenských operácií EÚ Ondrejcsák zdôraznil záujem Slovenska aj naďalej pôsobiť na západnom Balkáne (operácia Althea v Bosne a Hercegovine) a poprosil svojich rezortných kolegov z EÚ, aby sa na tento región nezabúdalo. "Pre nás je to región, ktorý je strategický dôležitý pre našu bezpečnosť, a aj z pohľadu priorít slovenskej zahraničnej politiky," upozornil. Zároveň však dodal, že Slovensko je ochotné pomáhať aj v operáciách EÚ na severe Afriky a v oblasti Sahelu, kde je viacero misií zameraných na stabilizáciu pomerov v krajinách tohto regiónu.
"Na Slovensku sa diskutuje o tom, ako by sme sa mohli zapojiť do týchto operácií. Doposiaľ takúto skúsenosť nemáme," opísal situáciu a dodal, že Slovensko je ochotné podieľať sa v rámci strategickej solidarity aj na takýchto operáciách.
Na zasadnutí Rady ministrov pre obrannú politiku sú podľa Ondrejcsáka už tradičné diskusie o prehlbovaní spolupráce medzi EÚ a NATO. To je podľa neho "kľúčová téma" pre Slovensko, lebo obe organizácie sú dôležité pre jeho "dlhodobú stabilitu a bezpečnosť".
"Najhoršie, čo sa môže stať, je to, že obe tieto organizácie začnú medzi sebou súperiť," upozornil s odkazom, že takýto stav určite nie je v záujme Slovenska. Slováci to podľa jeho tvrdenia zdôrazňujú na každom fóre a urobil tak aj on na bruselskom podujatí. "Keď spolupracujú, obe organizácie môžu vyhrať. Ak začnú súperiť, tak prehrá každý," skonštatoval a spresnil, že je jedno, či by EÚ a NATO medzi sebou súperili o vplyv alebo o úspech.
Na otázku, či bruselské rokovania poznačilo minulotýždňové vyhlásenie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona o "mozgovej smrti NATO", Ondrejcsák uviedol, že priamo sa o tom nehovorilo. Pripomenul však, že Francúzsko je dôležitým štátom aj v EÚ, aj v NATO.
"Slovensko je za spoluprácu v rámci EÚ v oblasti obrany a bezpečnosti, lebo to môže posilniť Úniu ako celok a môže to posilniť aj takzvaný európsky pilier Severoatlantickej aliancie," vysvetlil. V tejto súvislosti tiež upozornil, že záujmom Slovenska nie je "vytvárať nejaké náhradné platformy", lebo pre SR je NATO najdôležitejšou bezpečnostnou garanciou a "tento stav je dobrý a nie je potrebné to meniť".
To však neznamená, že Slovensko nie je za užšiu obrannú spoluprácu štátov EÚ. Podľa Ondrejcsáka podporuje všetky nové iniciatívy Únie v oblasti obrany a bezpečnosti, tie však musia byť "komplementárne" s NATO. "Je všeobecný konsenzus, že Aliancia je základným kameňom európskej bezpečnosti a tento názor zdieľa drvivá väčšina krajín EÚ a NATO," uviedol v závere rozhovoru.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
