Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zvrat v zápase demokratov vo vtedajšej ČSSR podľa neho nastal v piatkový večer 24. novembra.
Autor TASR
Bratislava 17. novembra (TASR) – Deň boja za slobodu a demokraciu – 17. november - bol oprávnene vyhlásený za štátny sviatok. Hoci Slováci si občas priznávajú nedostatok sebavedomia a opatrnosť, po novembri 1989 majú na také hodnotenie o niečo menej dôvodov. Dokázali sa vzoprieť a vystúpiť za požiadavky slobody a demokracie rovnako ako ich vtedajší spoluobčania spoza Moravy i obyvatelia susedných krajín. V knihe Atentát na nežnú revolúciu to uvádza člen prvého koordinačného výboru Verejnosti proti násiliu a neskorší dvojnásobný podpredseda vlády SR Vladimír Ondruš.
"Prvé protestné zhromaždenie študentov v Československej socialistickej republike sa zišlo v Bratislave už 16. novembra 1989. Zorganizovali ho študenti Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Po skúsenostiach so Sviečkovou demonštráciou bolo na to treba nemalú odvahu," pripomína Ondruš. Pochod považuje za priekopnícky čin, ktorý nemal taký búrlivý priebeh ako bezpečnosťou násilne potlačená demonštrácia v Prahe o deň neskôr. Práve tá vyvolala reakciu v podobe výzvy na štrajky študentov, divadelníkov aj vznik občianskych hnutí, Občianskeho fóra (OF) v Prahe a Verejnosti proti násiliu (VPN) v Bratislave, nezávisle od seba, v nedeľu 19. novembra.
Ondruš v knihe pripomína udalosti prvého "revolučného" týždňa (od pondelka 20.11.1989) ako založenie Koordinačného výboru VPN, sformulovanie jeho základného cieľa "prispieť k spoločenským zmenám a otvoriť spoločenský dialóg”. Vyzdvihuje aktivitu študentov, ktorí šírili po Slovensku výzvy za slobodu a demokraciu a najmä protesty a masové demonštrácie, ktoré prelomili strach verejnosti a prinútili komunistickú stranu vzdať sa moci.
Zvrat v zápase demokratov vo vtedajšej ČSSR podľa neho nastal v piatkový večer 24. novembra. "Padol komunistický monopol na informácie. V bratislavskom televíznom štúdiu odznel prvý slobodný dialóg revolucionárov a režimistov v Československu," pripomenul s tým, že diskusia sa vysielala naživo, preto nemohla zasiahnuť cenzúra. VPN v diskusii vyzvala občanov na generálny štrajk a žiadala zrušenie ústavného článku o vedúcej úlohe Komunistickej strany Československa (KSČ). "Keď odznel výrok Milana Kňažka, že vedúca úloha strany sa musí konečne zrušiť, mal som dojem, že naši protivníci priam strnuli," spomína Ondruš, ktorý zdôraznil, že postavenie KSČ bolo základom totalitného režimu. Nikto nevedel, či mítingy VPN nebudú "rozprášené" milicionármi, políciou či armádou.
Reakcia verejnosti bola podľa neho ohromujúca, diváci do televízie telefonovali svoje názory a dialóg sa pretiahol do neskorej noci. "Všetci v štúdiu boli vzrušení, pracovníci televízie i účastníci dialógu. Uvedomili si, že prekročili neprekročiteľnú hranicu. Bolo to opojenie po verejne vyslovenej pravde," konštatuje Ondruš, podľa ktorého sa večer skončil ako v Andersenovej rozprávke, kde chlapček zvolal "Kráľ je nahý!".
Výsledkom silného tlaku slovenskej verejnosti bolo podľa Ondruša rozhodnutie Ústredného výboru (ÚV) Komunistickej strany Slovenska odsúhlasiť zrušenie ústavného článku 4 o vedúcej úlohe KSČ už 26. novembra, o tri dni skôr, ako to isté spravil jej ÚV v Prahe.
"Prvé protestné zhromaždenie študentov v Československej socialistickej republike sa zišlo v Bratislave už 16. novembra 1989. Zorganizovali ho študenti Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Po skúsenostiach so Sviečkovou demonštráciou bolo na to treba nemalú odvahu," pripomína Ondruš. Pochod považuje za priekopnícky čin, ktorý nemal taký búrlivý priebeh ako bezpečnosťou násilne potlačená demonštrácia v Prahe o deň neskôr. Práve tá vyvolala reakciu v podobe výzvy na štrajky študentov, divadelníkov aj vznik občianskych hnutí, Občianskeho fóra (OF) v Prahe a Verejnosti proti násiliu (VPN) v Bratislave, nezávisle od seba, v nedeľu 19. novembra.
Ondruš v knihe pripomína udalosti prvého "revolučného" týždňa (od pondelka 20.11.1989) ako založenie Koordinačného výboru VPN, sformulovanie jeho základného cieľa "prispieť k spoločenským zmenám a otvoriť spoločenský dialóg”. Vyzdvihuje aktivitu študentov, ktorí šírili po Slovensku výzvy za slobodu a demokraciu a najmä protesty a masové demonštrácie, ktoré prelomili strach verejnosti a prinútili komunistickú stranu vzdať sa moci.
Zvrat v zápase demokratov vo vtedajšej ČSSR podľa neho nastal v piatkový večer 24. novembra. "Padol komunistický monopol na informácie. V bratislavskom televíznom štúdiu odznel prvý slobodný dialóg revolucionárov a režimistov v Československu," pripomenul s tým, že diskusia sa vysielala naživo, preto nemohla zasiahnuť cenzúra. VPN v diskusii vyzvala občanov na generálny štrajk a žiadala zrušenie ústavného článku o vedúcej úlohe Komunistickej strany Československa (KSČ). "Keď odznel výrok Milana Kňažka, že vedúca úloha strany sa musí konečne zrušiť, mal som dojem, že naši protivníci priam strnuli," spomína Ondruš, ktorý zdôraznil, že postavenie KSČ bolo základom totalitného režimu. Nikto nevedel, či mítingy VPN nebudú "rozprášené" milicionármi, políciou či armádou.
Reakcia verejnosti bola podľa neho ohromujúca, diváci do televízie telefonovali svoje názory a dialóg sa pretiahol do neskorej noci. "Všetci v štúdiu boli vzrušení, pracovníci televízie i účastníci dialógu. Uvedomili si, že prekročili neprekročiteľnú hranicu. Bolo to opojenie po verejne vyslovenej pravde," konštatuje Ondruš, podľa ktorého sa večer skončil ako v Andersenovej rozprávke, kde chlapček zvolal "Kráľ je nahý!".
Výsledkom silného tlaku slovenskej verejnosti bolo podľa Ondruša rozhodnutie Ústredného výboru (ÚV) Komunistickej strany Slovenska odsúhlasiť zrušenie ústavného článku 4 o vedúcej úlohe KSČ už 26. novembra, o tri dni skôr, ako to isté spravil jej ÚV v Prahe.
