Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slovensko doposiaľ nezaznamenalo prvý prípad ochorenia. O výsledkoch informoval hlavný hygienik Ján Mikas.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 16. júna (TASR) -Opičie kiahne sa u pacientky s podozrením, ktorú hospitalizovali vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove, nepotvrdili. Výsledky laboratórneho vyšetrovania vzorky sú negatívne. Na Slovensku sa doposiaľ žiaden prípad nepotvrdil. TASR o tom informoval hlavný hygienik SR Ján Mikas.
Celkovo sa podľa neho vyšetrovalo päť vzoriek s podozrením na toto ochorenie, všetky výsledky boli negatívne. "Hoci klinický obraz alebo osobná anamnéza vo väčšine prípadov nenasvedčovali vysokej pravdepodobnosti potvrdenia diagnózy opičích kiahní, v záujme úplnej istoty sa osobám odobrali vzorky a boli vyšetrené," dodal Mikas.
Pripomenul, že opičie kiahne sú stigmatizovaným ochorením, preto je dôležité o podozreniach či o potvrdených prípadoch informovať ohľaduplne. "Ak je osoba identifikovateľná a zároveň sa pri informovaní skresľujúco dáva dôraz na prenos ochorenia sexuálnym stykom, poškodzuje sa tým - často už nezvratne - reputácia danej osoby," upozornil. Prosí preto citlivé informovanie tak, aby sa osoby nedali identifikovať. Zároveň zdôraznil, že opičie kiahne nie sú vyslovene sexuálne prenosným ochorením.
Necitlivé informovanie podľa Mikasa marí tiež hygienikom podmienky na epidemiologické vyšetrovanie. "Ľudia budú mať obavy pravdivo informovať o svojich úzkych kontaktoch či podrobne opísať všetky okolnosti, pri ktorých mohlo dôjsť k nákaze," skonštatoval.
Opičie kiahne sú vírusovým, zoonotickým ochorením. Prvýkrát ho u človeka zaznamenali v roku 1970 v Demokratickej republike Kongo. K prenosu na ľudí dochádza kontaktom s infikovaným zvieraťom, človekom alebo predmetmi kontaminovanými biologickým materiálom, obsahujúcim vírus opičích kiahní.
Prípady opičích kiahní už zaznamenali vo viacerých európskych krajinách vrátane Českej republiky, Rakúska či Maďarska, výskyt mimo Afriky bol doposiaľ zriedkavý.
Ochranu proti ochoreniu poskytuje očkovanie proti pravým kiahňam. Slovensko plánuje kúpiť 2000 dávok tejto vakcíny, očkovať by sa ňou mali iba úzke kontakty s vysokým rizikom nákazy na ich vlastnú žiadosť a zdravotníci v profesionálnom riziku.
Celkovo sa podľa neho vyšetrovalo päť vzoriek s podozrením na toto ochorenie, všetky výsledky boli negatívne. "Hoci klinický obraz alebo osobná anamnéza vo väčšine prípadov nenasvedčovali vysokej pravdepodobnosti potvrdenia diagnózy opičích kiahní, v záujme úplnej istoty sa osobám odobrali vzorky a boli vyšetrené," dodal Mikas.
Pripomenul, že opičie kiahne sú stigmatizovaným ochorením, preto je dôležité o podozreniach či o potvrdených prípadoch informovať ohľaduplne. "Ak je osoba identifikovateľná a zároveň sa pri informovaní skresľujúco dáva dôraz na prenos ochorenia sexuálnym stykom, poškodzuje sa tým - často už nezvratne - reputácia danej osoby," upozornil. Prosí preto citlivé informovanie tak, aby sa osoby nedali identifikovať. Zároveň zdôraznil, že opičie kiahne nie sú vyslovene sexuálne prenosným ochorením.
Necitlivé informovanie podľa Mikasa marí tiež hygienikom podmienky na epidemiologické vyšetrovanie. "Ľudia budú mať obavy pravdivo informovať o svojich úzkych kontaktoch či podrobne opísať všetky okolnosti, pri ktorých mohlo dôjsť k nákaze," skonštatoval.
Opičie kiahne sú vírusovým, zoonotickým ochorením. Prvýkrát ho u človeka zaznamenali v roku 1970 v Demokratickej republike Kongo. K prenosu na ľudí dochádza kontaktom s infikovaným zvieraťom, človekom alebo predmetmi kontaminovanými biologickým materiálom, obsahujúcim vírus opičích kiahní.
Prípady opičích kiahní už zaznamenali vo viacerých európskych krajinách vrátane Českej republiky, Rakúska či Maďarska, výskyt mimo Afriky bol doposiaľ zriedkavý.
Ochranu proti ochoreniu poskytuje očkovanie proti pravým kiahňam. Slovensko plánuje kúpiť 2000 dávok tejto vakcíny, očkovať by sa ňou mali iba úzke kontakty s vysokým rizikom nákazy na ich vlastnú žiadosť a zdravotníci v profesionálnom riziku.
