Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kolíková pripomenula, že koalícia odmietla prizvať opozíciu do diskusie o navrhovaných opatreniach.
Autor TASR
Bratislava 19. júna (TASR) - Koalícia sa pri lex atentát ponáhľa, nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie. Zároveň môže po prijatí zákona dochádzať k zásahu do základných ľudských práv, ako je právo sa zhromažďovať. Počas diskusie v pléne Národnej rady (NR) SR k návrhu zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v SR to uviedla poslankyňa Mária Kolíková (SaS). Poslanec Jaroslav Spišiak (PS) si myslí, že viaceré ustanovenia v návrhu sú formulované vágne.
Kolíková pripomenula, že koalícia odmietla prizvať opozíciu do diskusie o navrhovaných opatreniach, ako aj do hodnotenia toho, čo sa stalo a čo predchádzalo atentátu na premiéra Roberta Fica (Smer-SD). "Aby sme sa dozvedeli, či sa to dalo odvrátiť," povedala. Veci podľa nej treba nazývať priamym menom, a to sa pri návrhu zákona lex atentát nedeje. Viaceré opatrenia v ňom sú podľa nej zbytočné. Zdôraznila, že právo zhromažďovať sa je právo, na ktorom stojí demokracia, zásahy doň sa musia riadne zvážiť. Ak by návrh nebol v skrátenom konaní, dostal by viac priestoru na vyjadrenie odbornej verejnosti. Dodala, že aj koalícia by mala čas si návrh lepšie premyslieť. Opatrenia treba podľa nej robiť slušne a dôstojne a tento návrh k tomu vôbec nevedie.
Spišiak sa obáva, že zákon bude viesť k zamedzeniu zhromažďovania občanov. Výrazy sú podľa neho nejednoznačné a umožňujú rôzny výklad. V návrhu sa hovorí o rozšírení ustanovenia o možnosti zákazu z dôvodu zásadného obmedzenia dopravy alebo zásobovania aj o dôvod zásahu do práva na súkromie a pokojného užívania obydlia. Spišiak pripomenul, že vždy môže dôjsť k obmedzeniu dopravy alebo zásobovania. V takom prípade by sa mohlo zhromaždenie konať len na lúke za mestom. So zákazom zhromažďovania pred obydlím by vedel súhlasiť, ak sa demonštruje proti danej osobe. Môže však podľa neho nastať prípad, že demonštrácia nie je proti osobe, ale proti obydliu. "Ak osoba získala obydlie netransparentným spôsobom, alebo obydlie je morálne, eticky nevhodné, spochybnené občanmi, mali by mať právo demonštrovať pred objektom," vyhlásil s tým, že vtedy je účelom demonštrácie poukázať na daný objekt.
Kolíková pripomenula, že koalícia odmietla prizvať opozíciu do diskusie o navrhovaných opatreniach, ako aj do hodnotenia toho, čo sa stalo a čo predchádzalo atentátu na premiéra Roberta Fica (Smer-SD). "Aby sme sa dozvedeli, či sa to dalo odvrátiť," povedala. Veci podľa nej treba nazývať priamym menom, a to sa pri návrhu zákona lex atentát nedeje. Viaceré opatrenia v ňom sú podľa nej zbytočné. Zdôraznila, že právo zhromažďovať sa je právo, na ktorom stojí demokracia, zásahy doň sa musia riadne zvážiť. Ak by návrh nebol v skrátenom konaní, dostal by viac priestoru na vyjadrenie odbornej verejnosti. Dodala, že aj koalícia by mala čas si návrh lepšie premyslieť. Opatrenia treba podľa nej robiť slušne a dôstojne a tento návrh k tomu vôbec nevedie.
Spišiak sa obáva, že zákon bude viesť k zamedzeniu zhromažďovania občanov. Výrazy sú podľa neho nejednoznačné a umožňujú rôzny výklad. V návrhu sa hovorí o rozšírení ustanovenia o možnosti zákazu z dôvodu zásadného obmedzenia dopravy alebo zásobovania aj o dôvod zásahu do práva na súkromie a pokojného užívania obydlia. Spišiak pripomenul, že vždy môže dôjsť k obmedzeniu dopravy alebo zásobovania. V takom prípade by sa mohlo zhromaždenie konať len na lúke za mestom. So zákazom zhromažďovania pred obydlím by vedel súhlasiť, ak sa demonštruje proti danej osobe. Môže však podľa neho nastať prípad, že demonštrácia nie je proti osobe, ale proti obydliu. "Ak osoba získala obydlie netransparentným spôsobom, alebo obydlie je morálne, eticky nevhodné, spochybnené občanmi, mali by mať právo demonštrovať pred objektom," vyhlásil s tým, že vtedy je účelom demonštrácie poukázať na daný objekt.
