Bratislava 5. októbra (TASR) - Celkovo 60 opozičných poslancov NR SR sa podpísalo pod návrh ústavného zákona, ktorým sa majú zrušiť amnestie Vladimíra Mečiara. Právnou normou, na ktorej schválenie je potrebných minimálne 90 hlasov poslancov, sa bude plénum zaoberať už na októbrovej schôdzi. Z radov opozície svoje podpisy nepridali len Mikuláš Dzurinda, Daniel Lipšic, Miroslav Beblavý, Mária Rittomská (všetci nezaradení), Pavol Frešo (SDKÚ-DS), Gábor Gál (Most-Híd) a Štefan Kuffa (OĽaNO).

Lipšic vo vyhlásení uviedol, že on zrušenie Mečiarových amnestií podporuje, je mu však ľúto, že ho kolegovia v parlamente neoslovili. "Keďže návrh z dielne KDH som v minulosti osobne s kolegami napísal, stále ho podporujem a budem hlasovať za zrušenie Mečiarových amnestií. Návrh som podporoval aj ako minister spravodlivosti a minister vnútra v minulých volebných obdobiach a hlasoval zaň ako opozičný poslanec. Aj napriek mojej odpovedi a verejnej angažovanosti v tejto otázke sa mi navrhovatelia neozvali. Je mi ľúto, že ma kolegovia neoslovili priamo v pléne, hlavne, keď museli vedieť, kto je spoluautorom návrhu," odkázal.

Zrušenie tzv. Mečiarových amnestií je dlhodobou agendou KDH. "Ak tu zostalo po období Vladimíra Mečiara niečo pod kobercom, tak určite sú to tieto nemorálne a podľa nás aj protiprávne amnestie, ktoré opakovane navrhujeme zrušiť. Ak Smer-SD chce jasným spôsobom toto obdobie prekonať, tak my tomu ponúkame otvorenú a konštruktívnu spoluprácu," povedal pre TASR predseda KDH Ján Figeľ.

Doplnil, že KDH chce zrušením Mečiarových amnestií otvoriť dvere pre dôsledné vyšetrenie, stíhanie a potrestanie tých, ktorí páchali akty štátneho zločinu alebo teroru. Zrušenie amnestií by umožnilo súdiť aktérov zavlečenia Michala Kováča mladšieho do Rakúska koncom augusta 1995. Z tohto skutku bolo podozrievané vtedajšie vedenie SIS na čele s Ivanom Lexom. S prípadom súvisí aj vražda Róberta Remiáša spred 15 rokov. Amnestie udelil Vladimír Mečiar ako zastupujúci prezident.

Figeľ upozornil, že štát nesmie sám seba, svoje orgány, svojich činovníkov amnestovať. "Štát má dbať v prvom rade o bezpečnosť a spravodlivosť svojich občanov, to je jeho prvoradá povinnosť," zdôraznil.

Návrh tu bol už viackrát

Poslanci mali túto problematiku na stole naposledy v júni 2014, keď sa o zrušenie amnestií neúspešne pokúšal Ján Mičovský (OĽaNO) cez pozmeňujúci návrh k novele Ústavy SR. V decembri 2012 zase KDH vtedy neúspešne navrhovalo uznesenie, ktorým by parlament amnestie odsúdil. Vo vyhlásení mal parlament konštatovať, že to boli nemorálne a bezprecedentné rozhodnutia nezodpovedajúce princípom právnej istoty a spravodlivosti. V texte tiež malo byť, že prijatie týchto amnestií zabránilo objasniť, vyšetriť a potrestať všetkých tých, ktorí tento hanebný čin zavlečenia prezidentovho syna a občana SR mimo územia SR zosnovali a uskutočnili. Opozícii však chýbala pri tejto téme podpora vládneho Smeru-SD. Jeho predseda Robert Fico totiž tvrdí, že tieto amnestie sú amorálne, avšak z právneho hľadiska nezrušiteľné.