Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V dnešnej relácii TA3 V politike to vyhlásil predseda Národnej rady SR Pavol Paška.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 12. mája (TASR) - Opozícia už niekoľko mesiacov vyvíja na ústavný súd, ktorý rozhoduje o kauze Čentéš, enormný politický tlak. V dnešnej relácii TA3 V politike to vyhlásil predseda Národnej rady (NR) SR Pavol Paška (Smer-SD).
"Ja sa nikdy nevyhrážam ústavnému súdu, aby konal v náleze tak, alebo onak. Vy už niekoľko mesiacov vyvíjate enormný politický tlak na nezávislú inštitúciu, ústavný súd," odkázal Paška predsedovi poslaneckého klubu KDH Pavlovi Hrušovskému. Jednotliví opoziční poslanci, vrátane Hrušovského, podľa neho verejne rozdeľujú sudcov ÚS na "dobrých", alebo "zlých" podľa toho, či súhlasia s ich právnym názorom. "Vy dnes viete, kto je 'váš' sudca, viete, kto je statočný. Vy viete, ktorý sudca je dobrý, ktorý je zlý. Predsedníčka je zlá, ten je dobrý, ten je zlý," povedal Paška s tým, že dlhodobou stratégiou Smeru-SD je nekomentovať rozhodnutia ÚS.
Dodal, že celý problém s voľbou generálneho prokurátora spôsobila podľa neho dnešná opozícia, ktorá pri voľbe "porušila všetko, čo porušiť mohla". Smer-SD mal podľa Pašku plné právo v tejto situácii jednoducho zvoliť nového generálneho prokurátora, napriek tomu však dal prednosť čakaniu na rozhodnutie ÚS. "Prijali sme riešenie, ktoré umožňuje ÚS vyriešiť patovú situáciu," vyhlásil na margo prijatia novely zákona o konaní na ÚS Paška. Táto novela umožňuje v prípade, že námietky zaujatosti znemožňujú rozhodovanie súdu, znovu prideliť kauzu pôvodnému senátu.
Hrušovský reagoval, že pri voľbe generálneho prokurátora skutočne vzniklo viacero problémov, napokon však prebehla v súlade so zákonom. "Voľba Čentéša nebola taká, ako by som si bol želal, ale nikto nespochybnil jej zákonnosť," pripomenul Hrušovský.
Problém podľa neho spôsobil prezident Ivan Gašparovič tým, že nerešpektoval rozhodnutie Národnej rady a Čentéša nevymenoval do funkcie. Napraviť by to podľa neho mohol veľmi jednoducho tak, že by Čentéša do funkcie vymenoval.
Hrušovský sa zároveň ohradil proti Paškovej kritike, že vyvíja tlak na ÚS. "Vždy som bol na strane ústavnosti a zákonnosti, ale nikdy som nemlčal, keď boli porušované," vyhlásil. "Nepriraďujem žiadneho sudcu ÚS k žiadnej politickej strane a už vôbec nie k opozícii, ale podľa toho, či sú ochotní rešpektovať ústavnosť a zákonnosť," vyhlásil Hrušovský, ktorý zároveň apeloval na "statočnosť" časti sudcov ÚS.
Zdôraznil, že podľa neho do rozhodovania ÚS vstúpil práve Smer-SD tým, že schválil novelu zákona o konaní pred ústavným súdom. Týmto spôsobom podľa neho strana Smer-SD retroaktívne vstúpila do "živej kauzy". "Prelamujete istý princíp, ktorý sa Slovenskej republike nemusí vyplatiť. Ak pán prezident tento zákon podpíše, budeme sa na ÚS domáhať jeho zrušenia," dodal Hrušovský s tým, že apeluje na hlavu štátu, aby zákon nepodpísala.
Na margo rozhodnutia predsedníčky ÚS Ivetty Macejkovej dať spis z Čentéšovej kauzy k dispozícii sudcovi, ktorý by mal naň právo až v budúcnosti, v prípade, že by prezident podpísal novelu zákona, Hrušovský reagoval slovami: "Predsedníčka ÚS postupovala podľa domnienky a na základe zákona, ktorý ešte nevstúpil do platnosti. Nekonala v súlade so zákonom".
Paška rozhodnutie Macejkovej nekomentoval
Paška rozhodnutie Macejkovej nekomentoval. "Zásadou Smeru-SD roky dozadu, je nevmiešávať sa do rozhodnutí Ústavného súdu. Nikdy sme rozhodnutia ÚS nekomentovali. Nepoznám vnútorné mechanizmy ÚS, ani to nie je moja úloha," povedal.
"Politizujete problém, ktorý ste sami spôsobili tým, že ste porušili všetko, čo sa vtedy porušiť dalo," reagoval na margo Čentéšovej voľby Paška s tým, že implementácia "doktríny nevyhnutnosti" do zákona bola racionálnou reakciou vládnej strany na patovú situáciu na ÚS.
"Generálna prokuratúra (GP) v stave, v akom je, si vyžaduje riešenie," vyhlásil Paška s tým, že jeho strana bude rešpektovať rozhodnutie ÚS bez ohľadu na to, či rozhodne v prospech Jozefa Čentéša, alebo naopak.
Na otázku, či má prístup k informáciám, ktoré by dokazovali zlý stav na GP Paška reagoval, že z titulu svojej funkcie má prístup k citlivým informáciám z rôznych zdrojov, nemá však právo ich zverejňovať. "Ako druhý najvyšší ústavný činiteľ mám prístup aj k citlivým informáciám, zdroje sú rôzne. Ale nie je úlohou predsedu NRSR s tým niečo robiť, je to úlohou príslušných ministrov," uzavrel Paška.
"Ja sa nikdy nevyhrážam ústavnému súdu, aby konal v náleze tak, alebo onak. Vy už niekoľko mesiacov vyvíjate enormný politický tlak na nezávislú inštitúciu, ústavný súd," odkázal Paška predsedovi poslaneckého klubu KDH Pavlovi Hrušovskému. Jednotliví opoziční poslanci, vrátane Hrušovského, podľa neho verejne rozdeľujú sudcov ÚS na "dobrých", alebo "zlých" podľa toho, či súhlasia s ich právnym názorom. "Vy dnes viete, kto je 'váš' sudca, viete, kto je statočný. Vy viete, ktorý sudca je dobrý, ktorý je zlý. Predsedníčka je zlá, ten je dobrý, ten je zlý," povedal Paška s tým, že dlhodobou stratégiou Smeru-SD je nekomentovať rozhodnutia ÚS.
Dodal, že celý problém s voľbou generálneho prokurátora spôsobila podľa neho dnešná opozícia, ktorá pri voľbe "porušila všetko, čo porušiť mohla". Smer-SD mal podľa Pašku plné právo v tejto situácii jednoducho zvoliť nového generálneho prokurátora, napriek tomu však dal prednosť čakaniu na rozhodnutie ÚS. "Prijali sme riešenie, ktoré umožňuje ÚS vyriešiť patovú situáciu," vyhlásil na margo prijatia novely zákona o konaní na ÚS Paška. Táto novela umožňuje v prípade, že námietky zaujatosti znemožňujú rozhodovanie súdu, znovu prideliť kauzu pôvodnému senátu.
Hrušovský reagoval, že pri voľbe generálneho prokurátora skutočne vzniklo viacero problémov, napokon však prebehla v súlade so zákonom. "Voľba Čentéša nebola taká, ako by som si bol želal, ale nikto nespochybnil jej zákonnosť," pripomenul Hrušovský.
Problém podľa neho spôsobil prezident Ivan Gašparovič tým, že nerešpektoval rozhodnutie Národnej rady a Čentéša nevymenoval do funkcie. Napraviť by to podľa neho mohol veľmi jednoducho tak, že by Čentéša do funkcie vymenoval.
Hrušovský sa zároveň ohradil proti Paškovej kritike, že vyvíja tlak na ÚS. "Vždy som bol na strane ústavnosti a zákonnosti, ale nikdy som nemlčal, keď boli porušované," vyhlásil. "Nepriraďujem žiadneho sudcu ÚS k žiadnej politickej strane a už vôbec nie k opozícii, ale podľa toho, či sú ochotní rešpektovať ústavnosť a zákonnosť," vyhlásil Hrušovský, ktorý zároveň apeloval na "statočnosť" časti sudcov ÚS.
Zdôraznil, že podľa neho do rozhodovania ÚS vstúpil práve Smer-SD tým, že schválil novelu zákona o konaní pred ústavným súdom. Týmto spôsobom podľa neho strana Smer-SD retroaktívne vstúpila do "živej kauzy". "Prelamujete istý princíp, ktorý sa Slovenskej republike nemusí vyplatiť. Ak pán prezident tento zákon podpíše, budeme sa na ÚS domáhať jeho zrušenia," dodal Hrušovský s tým, že apeluje na hlavu štátu, aby zákon nepodpísala.
Na margo rozhodnutia predsedníčky ÚS Ivetty Macejkovej dať spis z Čentéšovej kauzy k dispozícii sudcovi, ktorý by mal naň právo až v budúcnosti, v prípade, že by prezident podpísal novelu zákona, Hrušovský reagoval slovami: "Predsedníčka ÚS postupovala podľa domnienky a na základe zákona, ktorý ešte nevstúpil do platnosti. Nekonala v súlade so zákonom".
Paška rozhodnutie Macejkovej nekomentoval
Paška rozhodnutie Macejkovej nekomentoval. "Zásadou Smeru-SD roky dozadu, je nevmiešávať sa do rozhodnutí Ústavného súdu. Nikdy sme rozhodnutia ÚS nekomentovali. Nepoznám vnútorné mechanizmy ÚS, ani to nie je moja úloha," povedal.
"Politizujete problém, ktorý ste sami spôsobili tým, že ste porušili všetko, čo sa vtedy porušiť dalo," reagoval na margo Čentéšovej voľby Paška s tým, že implementácia "doktríny nevyhnutnosti" do zákona bola racionálnou reakciou vládnej strany na patovú situáciu na ÚS.
"Generálna prokuratúra (GP) v stave, v akom je, si vyžaduje riešenie," vyhlásil Paška s tým, že jeho strana bude rešpektovať rozhodnutie ÚS bez ohľadu na to, či rozhodne v prospech Jozefa Čentéša, alebo naopak.
Na otázku, či má prístup k informáciám, ktoré by dokazovali zlý stav na GP Paška reagoval, že z titulu svojej funkcie má prístup k citlivým informáciám z rôznych zdrojov, nemá však právo ich zverejňovať. "Ako druhý najvyšší ústavný činiteľ mám prístup aj k citlivým informáciám, zdroje sú rôzne. Ale nie je úlohou predsedu NRSR s tým niečo robiť, je to úlohou príslušných ministrov," uzavrel Paška.
P. Hrušovský, ani P. Paška nepotvrdili prezidentské ambície
Hoci obaja doterajší priamo volení prezidenti Ivan Gašparovič, aj Rudolf Schuster zastávali predtým post predsedu Národnej rady (NR) SR a prvý slovenský prezident Michal Kováč zase viedol československé Federálne zhromaždenie, súčasný predseda parlamentu Pavol Paška (Smer-SD), ani bývalý Pavol Hrušovský (KDH) dnes v TA3 prezidentské ambície nepotvrdili. V relácii V Politike Paška vyhlásil túto otázku za neaktuálnu a Hrušovský zatiaľ k rozhodnutiu nedospel.
Na otázku, či 15. mája zverejní svoju prípadnú kandidatúru na post prezidenta, ako v minulosti avizoval, Hrušovský reagoval, že sa týmto termínom necíti byť limitovaný. "Oznámim, dozviete sa včas. Ja som túto informáciu povedal v úzkom kruhu pred straníckym grémiom. Cítim voči mojej prípadnej kandidatúre podporu dvoch strán Ľudovej platformy," povedal Hrušovský s tým, že v tejto chvíli viac povedať nemôže.
"Téma prezidentských volieb bude stále horúcejšia a prirodzený záujem nielen médií, ale aj ľudí, kto bude kandidovať, aké sú jeho šance, aké sú rôzne varianty podpory, to všetko nás čaká v najbližších mesiacoch," reagoval Paška. "Na mne je len jediné rozhodnutie a to stanoviť termín prezidentských volieb, lebo to z ústavy musím," dodal. V Smere-SD podľa neho zatiaľ k diskusii o konkrétnych menách, z ktorých by vybrali svojho kandidáta na post hlavy štátu, zatiaľ nedospeli.
Do boja o kreslo prezidenta SR vstúpil v decembri 2012 Ján Čarnogurský, kedy jeho petičný výbor začal zbierať potrebných 15.000 podpisov. Okrem Čarnogurského chce kandidovať aj podnikateľ a filantrop Andrej Kiska, poslanec NR SR a ústavný právnik Radoslav Procházka a záujem o post hlavy štátu oznámil aj 46-ročný invalidný dôchodca z Košíc Leonid Chovanec. Možnosť kandidatúry nevylúčil europoslanec SDKÚ-DS Peter Šťastný, naopak, vylúčila ju Iveta Radičová, ktorú chcelo do bola o prezidentské kreslo posunúť SDKÚ-DS.
Hoci obaja doterajší priamo volení prezidenti Ivan Gašparovič, aj Rudolf Schuster zastávali predtým post predsedu Národnej rady (NR) SR a prvý slovenský prezident Michal Kováč zase viedol československé Federálne zhromaždenie, súčasný predseda parlamentu Pavol Paška (Smer-SD), ani bývalý Pavol Hrušovský (KDH) dnes v TA3 prezidentské ambície nepotvrdili. V relácii V Politike Paška vyhlásil túto otázku za neaktuálnu a Hrušovský zatiaľ k rozhodnutiu nedospel.
Na otázku, či 15. mája zverejní svoju prípadnú kandidatúru na post prezidenta, ako v minulosti avizoval, Hrušovský reagoval, že sa týmto termínom necíti byť limitovaný. "Oznámim, dozviete sa včas. Ja som túto informáciu povedal v úzkom kruhu pred straníckym grémiom. Cítim voči mojej prípadnej kandidatúre podporu dvoch strán Ľudovej platformy," povedal Hrušovský s tým, že v tejto chvíli viac povedať nemôže.
"Téma prezidentských volieb bude stále horúcejšia a prirodzený záujem nielen médií, ale aj ľudí, kto bude kandidovať, aké sú jeho šance, aké sú rôzne varianty podpory, to všetko nás čaká v najbližších mesiacoch," reagoval Paška. "Na mne je len jediné rozhodnutie a to stanoviť termín prezidentských volieb, lebo to z ústavy musím," dodal. V Smere-SD podľa neho zatiaľ k diskusii o konkrétnych menách, z ktorých by vybrali svojho kandidáta na post hlavy štátu, zatiaľ nedospeli.
Do boja o kreslo prezidenta SR vstúpil v decembri 2012 Ján Čarnogurský, kedy jeho petičný výbor začal zbierať potrebných 15.000 podpisov. Okrem Čarnogurského chce kandidovať aj podnikateľ a filantrop Andrej Kiska, poslanec NR SR a ústavný právnik Radoslav Procházka a záujem o post hlavy štátu oznámil aj 46-ročný invalidný dôchodca z Košíc Leonid Chovanec. Možnosť kandidatúry nevylúčil europoslanec SDKÚ-DS Peter Šťastný, naopak, vylúčila ju Iveta Radičová, ktorú chcelo do bola o prezidentské kreslo posunúť SDKÚ-DS.
