Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Do rozpravy bolo na začiatku písomne prihlásených 42 členov snemovne, vrátane viacerých koaličných, ďalšie prejavy prídu na rad v stredu (20.4.) ráno.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 19. apríla (TASR) - Celkovo 12 poslancov z opozície sa dnes vystriedalo za rečníckym pultom v rokovacej sále Národnej rady SR v rámci rozpravy k Programovému vyhláseniu vlády SR (PVV). Počas deviatich hodín podrobili vládny program kritike, koaliční poslanci zatiaľ reagovali cez faktické poznámky.
Do rozpravy bolo na začiatku písomne prihlásených 42 členov snemovne, vrátane viacerých koaličných, ďalšie prejavy prídu na rad v stredu (20.4.) ráno. Po ich vystúpeniach bude ešte možnosť prihlásiť sa ústne. V rozprave môžu kedykoľvek vystúpiť aj členovia vlády, dnes to nakrátko využil minister financií Peter Kažimír (Smer-SD).
Pred štyrmi rokmi sa začala debata o programovom vyhlásení jednofarebnej vlády Smeru-SD 2. mája, hlasovalo sa až 15. mája. Do rozpravy sa vtedy prihlásilo celkovo 62 poslancov, diskusia trvala zhruba 30 hodín čistého času.
Aktuálny vládny program od pondelkového (18.4.) večera prerokovali parlamentné výbory, ktoré PVV odobrili, odporučili ho schváliť v pléne a novej vláde vysloviť dôveru.
Po skončení debaty tak príde na rad hlasovanie o vyslovení dôvery v podobe odobrenia PVV. Koalícia Smer-SD, SNS, Most-Híd a #Sieť na to potrebuje aspoň 76 hlasov, štyri vládne strany ich majú spolu 81.
V Programovom vyhlásení vlády (PVV) chýbajú viaceré opatrenia, ktoré by priniesli riešenia problémov v sociálnej oblasti. Nová vláda zložená zo strán Smer-SD, SNS, Most-Híd a #Sieť v ňom nepriniesla opatrenia zamerané na rodinnú politiku, zlepšenie financovania sociálnych služieb, či zlepšenie tvorby pracovných miest. Presvedčená je o tom podpredsedníčka parlamentu Lucia Nicholsonová (SaS).
"Vláda, kde hrá stále prím sociálna demokracia, nedokázala napísať, ako zmení systém financovania sociálnych služieb tak, aby bol dostupný pre každého, a tým myslím aj toho, kto ide k neverejnému poskytovateľovi sociálnych služieb. Stále sa delí sektor na súkromníkov a potom na verejných. Peniaze by mali ísť na klienta, ktorý je odkázaný na sociálnu službu," uviedla v pléne Nicholsonová.
Chýba jej aj otvorenie diskusie o tom, nakoľko je jednotlivec zodpovedný za svoje starnutie. "To sa dá tak, že ľuďom sa priblíži cez rôzne formy pripoistenia. Môžeme nástupnícku generáciu mladých ľudí upozorniť na to, že budú odkázaní a musia na tú službu prispievať a byť na to pripravení tak, ako je to aj v iných krajinách," priblížila Nicholsonová.
Nesúhlasí aj s politikou tvorby pracovných miest. Vláda sa vo svojom programe zameriava najmä na dlhodobo nezamestnaných a mladých ľudí bez práce do 29 rokov. Nezamestnanosť mladých chce vláda riešiť podľa Nicholsonovej projektmi, ktoré sú krátkodobé. "Tie projekty začnú, skončia a ľudia sa vrátia zase tam odkiaľ prišli. Úspešnosť je ťažko merateľná. V tejto kapitole nie je ani zmienka o tom, ako chcú prepojiť školstvo, stredné aj vysoké, s potrebami otvoreného trhu práce. Zase budeme iba za veľa peňazí riešiť dôsledky, ale nebudeme riešiť príčiny," myslí si podpredsedníčka parlamentu.
V Programovom vyhlásení vlády mohla byť aj privatizácia služieb zamestnanosti. "Úrady práce nevedia robiť s našimi nezamestnanými a už vôbec nevedia robiť s dlhodobo nezamestnanými," uviedla Nicholsonová. Ako príklad uviedla anglosaské krajiny či Austráliu a Kanadu. "Oni sprivatizovali sektor služieb zamestnanosti a prenechali to na súkromné agentúry, ktoré každému klientovi vypracujú akčný plán. Oni zaňho neodstanú peniaze, až keď ho uplatnia na trhu práce a dva roky ho tam udržia. Nepracujú len s klientom, ale aj so zamestnávateľom, ktorý má takéhoto človeka zobrať," vysvetlila Nicholsonová.
Výhrady k programu vlády má aj nezaradený poslanec Zsolt Simon. Ten kritizoval najmä oblasť pôdohospodárstva. Ako uviedol, vláda sa zaviazala zintenzívniť podporu sektorov, ktoré môžu vytvárať pracovné miesta, akými sú napríklad výroba, vinárstvo, ovocinárstvo, ale aj potravinársky priemysel. "Je mi nesmierne ľúto ministerky, ktorá má tento cieľ naplniť. To, čo zdedila z tej kontinuity vlády je, že za týždeň počet dojníc klesá tempom tisíc kusov. V tomto roku je o 40.000 menej kusov hovädzieho dobytku. Na každých 200 kusov potrebujete minimálne jedného pracovníka. Napočítajte akým tempom táto vláda ruší pracovné miesta na vidieku. Preto, lebo sa problémy neriešili vtedy, keď sa mali," tvrdí Simon.
Na vidieku má byť aj vyššia podpora obnoviteľných zdrojov energie a vláda chce podporovať sebestačnosť vo výrobe potravín. "To sa nedá. Dnes po vláde Roberta Fica jedna, kedy najvýnosnejšou plodinou v poľnohospodárstve bol slnečný kolektor, taký okres ako Komárno už neprodukuje potraviny, ale energiu. Keď ju chce vláda ďalej podporovať, tak kde chce pestovať potraviny. Tieto zámery sa vylučujú," tvrdí Simon.
V programovom vyhlásení vlády mu chýba aj riešenie starých environmentálnych záťaží. "A tých je tu mnoho, ktoré keď nebudeme riešiť, je to časovaná bomba," tvrdí Simon s tým, že absentujú aj opatrenia zamerané na riešenie problémov so zadržiavaním vody pri drobných vodných tokoch a lesoch. "To je program, ktorý počas vlády Ivety Radičovej vytvoril viac ako 15.000 pracovných miest," dodal Simon.
Do rozpravy bolo na začiatku písomne prihlásených 42 členov snemovne, vrátane viacerých koaličných, ďalšie prejavy prídu na rad v stredu (20.4.) ráno. Po ich vystúpeniach bude ešte možnosť prihlásiť sa ústne. V rozprave môžu kedykoľvek vystúpiť aj členovia vlády, dnes to nakrátko využil minister financií Peter Kažimír (Smer-SD).
Pred štyrmi rokmi sa začala debata o programovom vyhlásení jednofarebnej vlády Smeru-SD 2. mája, hlasovalo sa až 15. mája. Do rozpravy sa vtedy prihlásilo celkovo 62 poslancov, diskusia trvala zhruba 30 hodín čistého času.
Aktuálny vládny program od pondelkového (18.4.) večera prerokovali parlamentné výbory, ktoré PVV odobrili, odporučili ho schváliť v pléne a novej vláde vysloviť dôveru.
Po skončení debaty tak príde na rad hlasovanie o vyslovení dôvery v podobe odobrenia PVV. Koalícia Smer-SD, SNS, Most-Híd a #Sieť na to potrebuje aspoň 76 hlasov, štyri vládne strany ich majú spolu 81.
Opozícii chýbajú v Programovom vyhlásení vlády viaceré opatrenia
V Programovom vyhlásení vlády (PVV) chýbajú viaceré opatrenia, ktoré by priniesli riešenia problémov v sociálnej oblasti. Nová vláda zložená zo strán Smer-SD, SNS, Most-Híd a #Sieť v ňom nepriniesla opatrenia zamerané na rodinnú politiku, zlepšenie financovania sociálnych služieb, či zlepšenie tvorby pracovných miest. Presvedčená je o tom podpredsedníčka parlamentu Lucia Nicholsonová (SaS).
"Vláda, kde hrá stále prím sociálna demokracia, nedokázala napísať, ako zmení systém financovania sociálnych služieb tak, aby bol dostupný pre každého, a tým myslím aj toho, kto ide k neverejnému poskytovateľovi sociálnych služieb. Stále sa delí sektor na súkromníkov a potom na verejných. Peniaze by mali ísť na klienta, ktorý je odkázaný na sociálnu službu," uviedla v pléne Nicholsonová.
Chýba jej aj otvorenie diskusie o tom, nakoľko je jednotlivec zodpovedný za svoje starnutie. "To sa dá tak, že ľuďom sa priblíži cez rôzne formy pripoistenia. Môžeme nástupnícku generáciu mladých ľudí upozorniť na to, že budú odkázaní a musia na tú službu prispievať a byť na to pripravení tak, ako je to aj v iných krajinách," priblížila Nicholsonová.
Nesúhlasí aj s politikou tvorby pracovných miest. Vláda sa vo svojom programe zameriava najmä na dlhodobo nezamestnaných a mladých ľudí bez práce do 29 rokov. Nezamestnanosť mladých chce vláda riešiť podľa Nicholsonovej projektmi, ktoré sú krátkodobé. "Tie projekty začnú, skončia a ľudia sa vrátia zase tam odkiaľ prišli. Úspešnosť je ťažko merateľná. V tejto kapitole nie je ani zmienka o tom, ako chcú prepojiť školstvo, stredné aj vysoké, s potrebami otvoreného trhu práce. Zase budeme iba za veľa peňazí riešiť dôsledky, ale nebudeme riešiť príčiny," myslí si podpredsedníčka parlamentu.
V Programovom vyhlásení vlády mohla byť aj privatizácia služieb zamestnanosti. "Úrady práce nevedia robiť s našimi nezamestnanými a už vôbec nevedia robiť s dlhodobo nezamestnanými," uviedla Nicholsonová. Ako príklad uviedla anglosaské krajiny či Austráliu a Kanadu. "Oni sprivatizovali sektor služieb zamestnanosti a prenechali to na súkromné agentúry, ktoré každému klientovi vypracujú akčný plán. Oni zaňho neodstanú peniaze, až keď ho uplatnia na trhu práce a dva roky ho tam udržia. Nepracujú len s klientom, ale aj so zamestnávateľom, ktorý má takéhoto človeka zobrať," vysvetlila Nicholsonová.
Výhrady k programu vlády má aj nezaradený poslanec Zsolt Simon. Ten kritizoval najmä oblasť pôdohospodárstva. Ako uviedol, vláda sa zaviazala zintenzívniť podporu sektorov, ktoré môžu vytvárať pracovné miesta, akými sú napríklad výroba, vinárstvo, ovocinárstvo, ale aj potravinársky priemysel. "Je mi nesmierne ľúto ministerky, ktorá má tento cieľ naplniť. To, čo zdedila z tej kontinuity vlády je, že za týždeň počet dojníc klesá tempom tisíc kusov. V tomto roku je o 40.000 menej kusov hovädzieho dobytku. Na každých 200 kusov potrebujete minimálne jedného pracovníka. Napočítajte akým tempom táto vláda ruší pracovné miesta na vidieku. Preto, lebo sa problémy neriešili vtedy, keď sa mali," tvrdí Simon.
Na vidieku má byť aj vyššia podpora obnoviteľných zdrojov energie a vláda chce podporovať sebestačnosť vo výrobe potravín. "To sa nedá. Dnes po vláde Roberta Fica jedna, kedy najvýnosnejšou plodinou v poľnohospodárstve bol slnečný kolektor, taký okres ako Komárno už neprodukuje potraviny, ale energiu. Keď ju chce vláda ďalej podporovať, tak kde chce pestovať potraviny. Tieto zámery sa vylučujú," tvrdí Simon.
V programovom vyhlásení vlády mu chýba aj riešenie starých environmentálnych záťaží. "A tých je tu mnoho, ktoré keď nebudeme riešiť, je to časovaná bomba," tvrdí Simon s tým, že absentujú aj opatrenia zamerané na riešenie problémov so zadržiavaním vody pri drobných vodných tokoch a lesoch. "To je program, ktorý počas vlády Ivety Radičovej vytvoril viac ako 15.000 pracovných miest," dodal Simon.
