Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Návrh KDH má zrušiť "nadštandardné amnestie", týkajúce sa kauzy zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny v roku 1995 a zmareného referenda, ktoré malo byť 23. a 24. mája 1997.
Autor TASR
Bratislava 11. septembra (TASR) - Opozičné strany SDKÚ-DS, Most-Híd, SaS aj OĽaNO podporujú zrušenie Mečiarových amnestií, o ktoré sa chce opäť pokúsiť KDH. TASR to dnes potvrdili predstavitelia spomínaných strán Ľudovít Kaník (SDKÚ-DS), László Solymos (Most-Híd), Martin Poliačik (SaS) a Richard Vašečka (OĽaNO).
KDH sa na partnerov obrátilo pre zrušenie Mečiarových amnestií listom, v ktorom zdôrazňuje, že spomínané amnestie musia ustúpiť spravodlivosti. KDH ich označuje za morálny aj právny suterén v slovenských demokratických dejinách. Líder KDH Ján Figeľ oslovil listom všetkých poslancov Národnej rady SR. V prípade Mečiarových amnestií ide o ústavný zákon.
Návrh KDH má zrušiť "nadštandardné amnestie" udelené bývalým predsedom vlády Vladimírom Mečiarom, ktorý vykonával niektoré oprávnenia prezidenta republiky. "Tieto amnestie v časti týkajúcej sa zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny v roku 1995 a zmareného referenda, ktoré malo byť vykonané 23. a 24. mája 1997, sú zmätočné a boli hrubým zneužitím štátnej moci," uvádza Figeľ vo svojom liste. Ďalej v ňom pripomenul, že v prípade skutkov, ktoré boli amnestované, je podozrenie, že sa na nich podieľali štátne orgány. Zastavenie trestných stíhaní podľa neho narušilo právnu istotu na Slovensku a jeho občania vo veľkej miere neveria v spravodlivosť.
Figeľ v liste ďalej uvádza, že existujú určité princípy, ktoré konkurujú zákazu retroaktivity. "Sú spôsobilé vylúčiť jeho aplikáciu a nastoliť uplatnenie iného právneho princípu. Medzi najvýznamnejšie konkurujúce princípy treba zaradiť princíp dôvery v právo, princíp zákazu zneužívania práva, účel udelenia amnestie, účel vylúčenia štátnych funkcionárov z udelenia amnestie a zákaz potlačiť základné práva a slobody," napísal šéf KDH.
O zrušenie Mečiarových amnestií sa dlhé roky usiluje najmä KDH. Poslanci mali túto problematiku na stole naposledy v decembri 2012. KDH vtedy neúspešne navrhovalo uznesenie, ktorým by parlament amnestie odsúdil. Vo vyhlásení mal parlament konštatovať, že to boli nemorálne a bezprecedentné rozhodnutia nezodpovedajúce princípom právnej istoty a spravodlivosti. V texte tiež malo byť, že prijatie týchto amnestií zabránilo objasniť, vyšetriť a potrestať všetkých tých, ktorí tento hanebný čin zavlečenia prezidentovho syna a občana SR mimo územia SR zosnovali a uskutočnili. Opozícii však chýbala pri tejto téme podpora vládneho Smeru-SD. Jeho predseda Robert Fico totiž tvrdí, že tieto amnestie sú amorálne, avšak z právneho hľadiska nezrušiteľné.
KDH sa na partnerov obrátilo pre zrušenie Mečiarových amnestií listom, v ktorom zdôrazňuje, že spomínané amnestie musia ustúpiť spravodlivosti. KDH ich označuje za morálny aj právny suterén v slovenských demokratických dejinách. Líder KDH Ján Figeľ oslovil listom všetkých poslancov Národnej rady SR. V prípade Mečiarových amnestií ide o ústavný zákon.
Návrh KDH má zrušiť "nadštandardné amnestie" udelené bývalým predsedom vlády Vladimírom Mečiarom, ktorý vykonával niektoré oprávnenia prezidenta republiky. "Tieto amnestie v časti týkajúcej sa zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny v roku 1995 a zmareného referenda, ktoré malo byť vykonané 23. a 24. mája 1997, sú zmätočné a boli hrubým zneužitím štátnej moci," uvádza Figeľ vo svojom liste. Ďalej v ňom pripomenul, že v prípade skutkov, ktoré boli amnestované, je podozrenie, že sa na nich podieľali štátne orgány. Zastavenie trestných stíhaní podľa neho narušilo právnu istotu na Slovensku a jeho občania vo veľkej miere neveria v spravodlivosť.
Figeľ v liste ďalej uvádza, že existujú určité princípy, ktoré konkurujú zákazu retroaktivity. "Sú spôsobilé vylúčiť jeho aplikáciu a nastoliť uplatnenie iného právneho princípu. Medzi najvýznamnejšie konkurujúce princípy treba zaradiť princíp dôvery v právo, princíp zákazu zneužívania práva, účel udelenia amnestie, účel vylúčenia štátnych funkcionárov z udelenia amnestie a zákaz potlačiť základné práva a slobody," napísal šéf KDH.
O zrušenie Mečiarových amnestií sa dlhé roky usiluje najmä KDH. Poslanci mali túto problematiku na stole naposledy v decembri 2012. KDH vtedy neúspešne navrhovalo uznesenie, ktorým by parlament amnestie odsúdil. Vo vyhlásení mal parlament konštatovať, že to boli nemorálne a bezprecedentné rozhodnutia nezodpovedajúce princípom právnej istoty a spravodlivosti. V texte tiež malo byť, že prijatie týchto amnestií zabránilo objasniť, vyšetriť a potrestať všetkých tých, ktorí tento hanebný čin zavlečenia prezidentovho syna a občana SR mimo územia SR zosnovali a uskutočnili. Opozícii však chýbala pri tejto téme podpora vládneho Smeru-SD. Jeho predseda Robert Fico totiž tvrdí, že tieto amnestie sú amorálne, avšak z právneho hľadiska nezrušiteľné.
