Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Sme presvedčení, že tento zákon je v rozpore s Ústavou SR, s viacerými článkami našej ústavy a okrem toho je v rozpore s európskou legislatívou, vyhlásil predseda PS Michal Šimečka.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 1. júla (TASR) - Opozičné PS, KDH a SaS podávajú pre zákon o Slovenskej televízii a rozhlase (STVR) ústavnú sťažnosť. Informovali o tom na pondelkovej tlačovej konferencii. Žiadajú aj pozastavenie účinnosti legislatívnych zmien.
"Sme presvedčení, že tento zákon je v rozpore s Ústavou SR, s viacerými článkami našej ústavy a okrem toho je v rozpore s európskou legislatívou," vyhlásil predseda PS Michal Šimečka. Za zmenou legislatívy vidí snahu o jej politické ovládnutie, dosadenie si vlastných nominantov do vedenia inštitúcie, a nie ambíciu zlepšiť stav v RTVS.
Poslankyňa Národnej rady (NR) SR Zora Jaurová (PS) priblížila, že v sťažnosti namietajú obsah legislatívy aj proces jej prijímania, vrátane vylúčenia verejnosti z prípravy zákona a skrátenia diskusie v parlamente. Zákonu vyčíta nedomyslené prechodné opatrenia aj termín zverejnenia v Zbierke zákonov vzhľadom na účinnosť. Podotkla, že inštitúcia vplyvom procesu niekoľko hodín nemala žiadne vedenie ani štatutára. Rozpor s Ústavou SR vidia podľa Jaurovej v garancii slobody prejavu a práva na informácie, ako aj s ustanovením o zákaze cenzúry. Pred ÚS namietajú tiež nesúlad zákona s európskym Aktom o slobode médií a žiadajú ho, aby sa obrátil aj na Súdny dvor Európskej únie.
"Nastal zlom pre slobodu slova," uviedol na margo účinnosti novely Marián Čaučík (KDH). Odôvodnil tým aj pridanie podpisov poslancov z hnutia pod podnet na ÚS. Jozef Hajko (KDH) to vidí rovnako. Okrem účelovosti zmien kritizoval aj proces ich prijímania. "Tak babrácky to urobili, že zákon v podstate zverejnili v deň účinnosti, päť minút po polnoci," podotkol. Apeloval preto na ÚS, aby pozastavil účinnosť zákona.
René Parák z SaS označil podnet za logické vyústenie krokov, ktoré sľúbili voličom s cieľom ochrany mediálneho prostredia. Akt o slobode médií podľa neho zákon porušuje napríklad tým, že nedovoľuje zvoleným členom rady RTVS dokončiť mandát, do ktorého boli zvolení. Problém vidí aj v tom, že nie je zabezpečené dostatočné financovanie STVR, čím sa podľa neho ohrozí aj apolitickosť a nestrannosť spravodajstva.
Strany tiež kriticky vnímali podpísanie legislatívy prezidentom SR Petrom Pellegrinim. Do budúcna nevylúčili podania na ÚS aj pre ďalšie zmeny z dielne vládnej koalície. Jednou z nich je napríklad novela zákona o Audiovizuálnom fonde či lex atentát.
Zákon o STVR nadobudol v pondelok účinnosť. Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) sa tak mení na STVR. Riaditeľa bude po novom voliť deväťčlenná rada so štyrmi nominantmi Ministerstva kultúry (MK) SR. Dňom účinnosti zákona zároveň zaniká funkcia súčasného šéfa RTVS Ľuboša Machaja aj mandát členov súčasnej Rady RTVS. Štatutárnym zástupcom STVR bude do 30. septembra bývalý šéf Media RTVS Igor Slanina.
"Sme presvedčení, že tento zákon je v rozpore s Ústavou SR, s viacerými článkami našej ústavy a okrem toho je v rozpore s európskou legislatívou," vyhlásil predseda PS Michal Šimečka. Za zmenou legislatívy vidí snahu o jej politické ovládnutie, dosadenie si vlastných nominantov do vedenia inštitúcie, a nie ambíciu zlepšiť stav v RTVS.
Poslankyňa Národnej rady (NR) SR Zora Jaurová (PS) priblížila, že v sťažnosti namietajú obsah legislatívy aj proces jej prijímania, vrátane vylúčenia verejnosti z prípravy zákona a skrátenia diskusie v parlamente. Zákonu vyčíta nedomyslené prechodné opatrenia aj termín zverejnenia v Zbierke zákonov vzhľadom na účinnosť. Podotkla, že inštitúcia vplyvom procesu niekoľko hodín nemala žiadne vedenie ani štatutára. Rozpor s Ústavou SR vidia podľa Jaurovej v garancii slobody prejavu a práva na informácie, ako aj s ustanovením o zákaze cenzúry. Pred ÚS namietajú tiež nesúlad zákona s európskym Aktom o slobode médií a žiadajú ho, aby sa obrátil aj na Súdny dvor Európskej únie.
"Nastal zlom pre slobodu slova," uviedol na margo účinnosti novely Marián Čaučík (KDH). Odôvodnil tým aj pridanie podpisov poslancov z hnutia pod podnet na ÚS. Jozef Hajko (KDH) to vidí rovnako. Okrem účelovosti zmien kritizoval aj proces ich prijímania. "Tak babrácky to urobili, že zákon v podstate zverejnili v deň účinnosti, päť minút po polnoci," podotkol. Apeloval preto na ÚS, aby pozastavil účinnosť zákona.
René Parák z SaS označil podnet za logické vyústenie krokov, ktoré sľúbili voličom s cieľom ochrany mediálneho prostredia. Akt o slobode médií podľa neho zákon porušuje napríklad tým, že nedovoľuje zvoleným členom rady RTVS dokončiť mandát, do ktorého boli zvolení. Problém vidí aj v tom, že nie je zabezpečené dostatočné financovanie STVR, čím sa podľa neho ohrozí aj apolitickosť a nestrannosť spravodajstva.
Strany tiež kriticky vnímali podpísanie legislatívy prezidentom SR Petrom Pellegrinim. Do budúcna nevylúčili podania na ÚS aj pre ďalšie zmeny z dielne vládnej koalície. Jednou z nich je napríklad novela zákona o Audiovizuálnom fonde či lex atentát.
Zákon o STVR nadobudol v pondelok účinnosť. Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) sa tak mení na STVR. Riaditeľa bude po novom voliť deväťčlenná rada so štyrmi nominantmi Ministerstva kultúry (MK) SR. Dňom účinnosti zákona zároveň zaniká funkcia súčasného šéfa RTVS Ľuboša Machaja aj mandát členov súčasnej Rady RTVS. Štatutárnym zástupcom STVR bude do 30. septembra bývalý šéf Media RTVS Igor Slanina.
