Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa slov riaditeľky organizácie Denisy Šoltésovej sa dalo predpokladať, že pre deti, ktoré budú tráviť množstvo času vo virtuálnom svete, sa stane problémovým.
Autor TASR
Prešov 12. augusta (TASR) - Prešovská nezisková organizácia Trojlístok, ktorá poskytuje pomoc ľuďom so závislosťami, eviduje počas pandémie ochorenia COVID-19 enormný nárast mladých ľudí s problémovým online správaním. Riaditeľka organizácie Denisa Šoltésová tvrdí, že nestačí, aby rodičia svojim deťom zakázali tráviť čas pri počítači, ale je potrebné, aby sa o ne viac zaujímali.
"Mladí ľudia žijú v rodinách a pandemická situácia sa dotkla každého jedného člena. Je samozrejmé, že vyvolala alebo zintenzívnila rôzne úzkosti, strachy, obavy o zamestnanie, príjem a neraz to nebola len obava, ale skutočné dosahy. Odráža sa to na celej rodine. Okrem dospelých, u ktorých sú tie trendy zjavné, sa nám teraz u detí v plnšej miere ukazujú reálne dôsledky nielen pandémie ako takej, ale hlavne protipandemických opatrení," povedala pre TASR Šoltésová.
Dalo sa podľa jej slov predpokladať, že pre deti, ktoré budú tráviť množstvo času vo virtuálnom svete, sa stane problémovým. "Je tam naozaj tenká čiara medzi tým, keď používam počítač, internet, vyhľadávam si informácie alebo je to spôsob činnosti, ktorá má nejaký potenciál závislosti. My v tomto období, mimo tradičného nárastu klientely, máme veľký nárast detí. U detí vo veku od 13 do 17 rokov sme zaznamenali enormný nárast s problémovým online správaním. Sú to aj hry, v menšej miere aj stávky, ale bavíme sa o situáciách, keď je stav vážne komplikovaný inými komorbiditami, ako sú napríklad poruchy správania," vysvetlila Šoltésová.
Ako povedala, ide o vážne problémy v rodinách. „Máme aj klientov, ktorí boli skutočne veľmi agresívni, keď sa rodičia snažili zasiahnuť po desiatich až 12 hodinách hrania. Išlo aj o násilné útoky na rodičov a vyhrážky samovraždou,“ skonštatovala.
U rodičov podľa nej prevláda zvyčajne reštriktívny model v podobe zákazu hrania hier na počítači. "Jedna vec je zakázať, druhá vec je, že skutočne viem, čo moje dieťa robí, s kým sa stretáva a ako sa mu darí v škole. Čiže je dôležité pýtať sa detí, ako sa majú, čo reálne riešia a kto sú ich známi. Zároveň sa treba zaujímať o to, čo dieťa povie. Rodičia sú veľmi často zahltení pracovnými povinnosťami. Niekedy sa to ako keby odráža aj vo vzťahu k deťom, ale im to ako keby aj znemožňuje byť plne prítomným rodičom, byť dieťaťu k dispozícii," dodala Šoltésová.
"Mladí ľudia žijú v rodinách a pandemická situácia sa dotkla každého jedného člena. Je samozrejmé, že vyvolala alebo zintenzívnila rôzne úzkosti, strachy, obavy o zamestnanie, príjem a neraz to nebola len obava, ale skutočné dosahy. Odráža sa to na celej rodine. Okrem dospelých, u ktorých sú tie trendy zjavné, sa nám teraz u detí v plnšej miere ukazujú reálne dôsledky nielen pandémie ako takej, ale hlavne protipandemických opatrení," povedala pre TASR Šoltésová.
Dalo sa podľa jej slov predpokladať, že pre deti, ktoré budú tráviť množstvo času vo virtuálnom svete, sa stane problémovým. "Je tam naozaj tenká čiara medzi tým, keď používam počítač, internet, vyhľadávam si informácie alebo je to spôsob činnosti, ktorá má nejaký potenciál závislosti. My v tomto období, mimo tradičného nárastu klientely, máme veľký nárast detí. U detí vo veku od 13 do 17 rokov sme zaznamenali enormný nárast s problémovým online správaním. Sú to aj hry, v menšej miere aj stávky, ale bavíme sa o situáciách, keď je stav vážne komplikovaný inými komorbiditami, ako sú napríklad poruchy správania," vysvetlila Šoltésová.
Ako povedala, ide o vážne problémy v rodinách. „Máme aj klientov, ktorí boli skutočne veľmi agresívni, keď sa rodičia snažili zasiahnuť po desiatich až 12 hodinách hrania. Išlo aj o násilné útoky na rodičov a vyhrážky samovraždou,“ skonštatovala.
U rodičov podľa nej prevláda zvyčajne reštriktívny model v podobe zákazu hrania hier na počítači. "Jedna vec je zakázať, druhá vec je, že skutočne viem, čo moje dieťa robí, s kým sa stretáva a ako sa mu darí v škole. Čiže je dôležité pýtať sa detí, ako sa majú, čo reálne riešia a kto sú ich známi. Zároveň sa treba zaujímať o to, čo dieťa povie. Rodičia sú veľmi často zahltení pracovnými povinnosťami. Niekedy sa to ako keby odráža aj vo vzťahu k deťom, ale im to ako keby aj znemožňuje byť plne prítomným rodičom, byť dieťaťu k dispozícii," dodala Šoltésová.
