Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zatvorenie škôl v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 má nepriaznivý vplyv na deti a dospievajúcich na celom svete.
Autor TASR
Bratislava 15. apríla (TASR) - Rozdiely v prístupe k vzdelávaniu a v dĺžke zatvorenia škôl sú v krajinách Európskej únie (EÚ) veľké, uviedlo 24 organizácii zo Slovenska v liste, ktorý adresovali Európskej komisii (EK). Zatvorenie škôl v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 má nepriaznivý vplyv na deti a dospievajúcich na celom svete. Napriek konsenzu o negatívnych dôsledkoch zatvárania škôl existujú v prístupe k školám v členských krajinách EÚ významné rozdiely. Tieto rozdiely v ochrane práva na vzdelanie a dosahoch pandémie na mladú generáciu si podľa autorov listu vyžadujú zapojenie EK. TASR o tom informovala Andrea Hajdúchová z iniciatívy Dajme deťom hlas.
"Uvedomujeme si, že pandémia ochorenia COVID-19 predstavuje najvážnejšiu krízu verejného zdravia za posledné desaťročia. Rovnako rozumieme, že v EÚ sú za vzdelávací systém aj za reakciu na pandémiu zodpovedné členské štáty. Je tiež potrebné pripustiť, že môžu nastať situácie, ktoré si vyžadujú prijatie opatrení na školách vrátane ich zatvorenia," píše v liste 24 organizácií zastupujúcich školy, študentov, rodičov, odborníkov na vzdelávanie, psychológov a zamestnávateľov. Upozorňujú však, že rozdiely v prístupe členských krajín k vzdelávaniu sú značné.
Na druhej strane sú krajiny, medzi nimi Slovensko, ktoré neobišlo ani plošné zatvorenie škôl. "Významné rozdiely v úsilí a výsledkoch členských štátov pri ochrane práva na vzdelanie a pri vyrovnávaní dôsledkov pandémie na mladú generáciu si podľa nášho názoru vyžadujú zapojenie Európskej komisie," uvádza sa v liste. Podľa organizácií môže harmonizovaný prístup zabrániť vážnym nepriaznivým dôsledkom na vývoj detí.
Autori listu žiadajú, aby EK pomohla v krajinách podporiť povedomie o význame vzdelávania a škôl ako kľúčovej hodnoty v EÚ a ich význame pre budúcnosť mladej generácie a aby podporila uvedomenie si negatívnych dopadov prerušenia školskej dochádzky a ďalších vzdelávacích, športových a iných aktivít, rozvíjajúcich talent detí a mladých ľudí. EÚ by podľa nich mala monitorovať situáciu v členských štátoch, pokiaľ ide o opatrenia prijímané na školách, a pripraviť usmernenia, ktoré by mohli členské štáty použiť ako referenciu a uľahčiť výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi.
"Uvedomujeme si, že pandémia ochorenia COVID-19 predstavuje najvážnejšiu krízu verejného zdravia za posledné desaťročia. Rovnako rozumieme, že v EÚ sú za vzdelávací systém aj za reakciu na pandémiu zodpovedné členské štáty. Je tiež potrebné pripustiť, že môžu nastať situácie, ktoré si vyžadujú prijatie opatrení na školách vrátane ich zatvorenia," píše v liste 24 organizácií zastupujúcich školy, študentov, rodičov, odborníkov na vzdelávanie, psychológov a zamestnávateľov. Upozorňujú však, že rozdiely v prístupe členských krajín k vzdelávaniu sú značné.
Na druhej strane sú krajiny, medzi nimi Slovensko, ktoré neobišlo ani plošné zatvorenie škôl. "Významné rozdiely v úsilí a výsledkoch členských štátov pri ochrane práva na vzdelanie a pri vyrovnávaní dôsledkov pandémie na mladú generáciu si podľa nášho názoru vyžadujú zapojenie Európskej komisie," uvádza sa v liste. Podľa organizácií môže harmonizovaný prístup zabrániť vážnym nepriaznivým dôsledkom na vývoj detí.
Autori listu žiadajú, aby EK pomohla v krajinách podporiť povedomie o význame vzdelávania a škôl ako kľúčovej hodnoty v EÚ a ich význame pre budúcnosť mladej generácie a aby podporila uvedomenie si negatívnych dopadov prerušenia školskej dochádzky a ďalších vzdelávacích, športových a iných aktivít, rozvíjajúcich talent detí a mladých ľudí. EÚ by podľa nich mala monitorovať situáciu v členských štátoch, pokiaľ ide o opatrenia prijímané na školách, a pripraviť usmernenia, ktoré by mohli členské štáty použiť ako referenciu a uľahčiť výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi.
