Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Mentoring a koučing považuje za kľúčový nielen v príprave budúcich pedagógov, ale i pri rozvoji dnešných učiteľov aj Viera Lasáková z neziskovej organizácie LEAF.
Autor TASR
Bratislava 10. decembra (TASR) – Zmena v školách nenastane bez učiteľov, pričom je dôležité ich zapojiť do prípravy reforiem a poskytnúť im podporu. Zabúdať sa nesmie ani na tých, ktorí sa na profesiu učiteľov ešte len pripravujú. Organizácie v oblasti školstva navrhujú vytvoriť sieť mentorov a sprevádzajúcich učiteľov. TASR o tom informoval PR konzultant Deti nepočkajú Anton Oberhauser.
"Silnou a zároveň slabou stránkou prípravy učiteľov na Slovensku je počet uchádzačov, ktorý stále klesá," povedal Martin Brestovanský z Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity. Slabou stránkou je podľa neho fakt, že konkurencia medzi uchádzačmi je nízka. Naopak za pozitívum označil, že sa ich príprave môžu na fakultách venovať intenzívnejšie a individuálnejšie.
Brestovanský súhlasí s tým, že budúci učitelia vychádzajú z univerzít ako odborníci na konkrétny predmet a ovládajú didaktické metódy pre štandardné situácie. "No dnes už skoro v žiadnej triede nie je štandardný stav v tom zmysle, že v nej nie sú deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Ak na to nie sú učitelia pripravení, stresuje ich to a stáva sa, že nezvládajú nástup do praxe," uviedol. Prípravu budúcich pedagógov by zmenil.
Martin Kuruc z Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave by fakulty rád videl ako "ekosystémy inovácií", ako miesto, kde sa pretínajú potreby detí, škôl, ale aj spoločnosti a firiem. "Pre prax sa pripravuje v praxi. Musíme budúcich učiteľov čo najviac posielať do praxe a na univerzite im pomôcť reflektovať ich skúsenosť," povedal Kuruc.
"Doteraz nebolo stanovené, čo je cieľom vzdelávania učiteľov. Teraz by sa to malo zmeniť aj vďaka memorandu medzi ministerstvom a aktérmi vo vzdelávaní, ktoré má šesť bodov a prvé dva sa venujú práve príprave budúcich pedagógov. Prvý hovorí, že v spolupráci ministerstva a fakultami vznikne kompetenčný profil absolventa a druhý, že dôjde k lepšiemu prepojeniu praxe a teórie," vysvetlila Blanka Vaculík Pravdová z mimovládnej organizácie Učiteľ naživo. Kľúčovým krokom je podľa nej presadiť do zákona pojem sprevádzajúci učiteľ a učiteľov, ktorí sú mentormi študentov na školách.
Mentoring a koučing považuje za kľúčový nielen v príprave budúcich pedagógov, ale i pri rozvoji dnešných učiteľov aj Viera Lasáková z neziskovej organizácie LEAF. "Ideálne je, keby každý učiteľ mal možnosť mať mentora vtedy, keď to potrebuje, keď cíti, že chce rozšíriť svoje zručnosti. Zdá sa, že sa v tejto oblasti veci začínajú hýbať, je skvelé, že vzniknú Centrá pre rozvoj učiteľov," uzavrela.
Stála konferencie aktérov vo vzdelávaní (SKAV) v rámci prípravy Partnerstva pre vzdelávanie 2030+ pozvala k spolupráci na piatich kľúčových reformných témach vyše 100 organizácií "od jaslí po vedu". Cieľom je skvalitniť proces reforiem realizovaných v oblasti vzdelávania do roku 2030.
"Silnou a zároveň slabou stránkou prípravy učiteľov na Slovensku je počet uchádzačov, ktorý stále klesá," povedal Martin Brestovanský z Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity. Slabou stránkou je podľa neho fakt, že konkurencia medzi uchádzačmi je nízka. Naopak za pozitívum označil, že sa ich príprave môžu na fakultách venovať intenzívnejšie a individuálnejšie.
Brestovanský súhlasí s tým, že budúci učitelia vychádzajú z univerzít ako odborníci na konkrétny predmet a ovládajú didaktické metódy pre štandardné situácie. "No dnes už skoro v žiadnej triede nie je štandardný stav v tom zmysle, že v nej nie sú deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Ak na to nie sú učitelia pripravení, stresuje ich to a stáva sa, že nezvládajú nástup do praxe," uviedol. Prípravu budúcich pedagógov by zmenil.
Martin Kuruc z Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave by fakulty rád videl ako "ekosystémy inovácií", ako miesto, kde sa pretínajú potreby detí, škôl, ale aj spoločnosti a firiem. "Pre prax sa pripravuje v praxi. Musíme budúcich učiteľov čo najviac posielať do praxe a na univerzite im pomôcť reflektovať ich skúsenosť," povedal Kuruc.
"Doteraz nebolo stanovené, čo je cieľom vzdelávania učiteľov. Teraz by sa to malo zmeniť aj vďaka memorandu medzi ministerstvom a aktérmi vo vzdelávaní, ktoré má šesť bodov a prvé dva sa venujú práve príprave budúcich pedagógov. Prvý hovorí, že v spolupráci ministerstva a fakultami vznikne kompetenčný profil absolventa a druhý, že dôjde k lepšiemu prepojeniu praxe a teórie," vysvetlila Blanka Vaculík Pravdová z mimovládnej organizácie Učiteľ naživo. Kľúčovým krokom je podľa nej presadiť do zákona pojem sprevádzajúci učiteľ a učiteľov, ktorí sú mentormi študentov na školách.
Mentoring a koučing považuje za kľúčový nielen v príprave budúcich pedagógov, ale i pri rozvoji dnešných učiteľov aj Viera Lasáková z neziskovej organizácie LEAF. "Ideálne je, keby každý učiteľ mal možnosť mať mentora vtedy, keď to potrebuje, keď cíti, že chce rozšíriť svoje zručnosti. Zdá sa, že sa v tejto oblasti veci začínajú hýbať, je skvelé, že vzniknú Centrá pre rozvoj učiteľov," uzavrela.
Stála konferencie aktérov vo vzdelávaní (SKAV) v rámci prípravy Partnerstva pre vzdelávanie 2030+ pozvala k spolupráci na piatich kľúčových reformných témach vyše 100 organizácií "od jaslí po vedu". Cieľom je skvalitniť proces reforiem realizovaných v oblasti vzdelávania do roku 2030.
