Od 1. januára nadobudla platnosť nová vyhláška, ktorá umožní lov vlka na území Slovenska.
Autor TASR
Bratislava 1. januára (TASR) - Vyhláška, ktorá od 1. januára umožňuje lov vlka na území Slovenska, je krokom, ktorý sa nezakladá na odborných argumentoch a vyvoláva vážne obavy o budúcnosť ohrozenej vlčej populácie. Upozorňujú na to odborníci z organizácií Aevis, My sme les a WWF Slovensko. Organizácie vyjadrujú zásadný nesúhlas s vyhláškou a varujú pred vážnymi následkami pre slovenskú prírodu. TASR o tom informovala Ivana Kohutková z organizácie Aevis.
"Dnes začína masaker z dielne ministerstva životného prostredia, ktorý slúži len záujmom úzkej skupiny vyvolených. Tento krok nie je v žiadnom prípade o ochrane prírody, farmárov ani o ochrane ľudí, ale o zneužívaní moci a presadzovaní poľovníckych záujmov," vysvetlil riaditeľ organizácie Aevis Rastislav Mičaník. Povolenie lovu vlka je podľa neho jasným dôkazom toho, že vedenie Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR si neplní svoju zákonnú úlohu a nechráni vo verejnom záujme vzácne druhy. "Vlk nemá byť poľovnou trofejou," doplnil.
Schválením vyhlášky došlo podľa odborníkov k vyradeniu vlka zo zoznamu chránených živočíchov a poľovníci ho môžu loviť v rámci bežnej činnosti. Organizácie považujú tento krok MŽP za odborný deficit, ktorý nezohľadňuje systémové riešenia a ani potreby ochrany prírody a ohrozuje populáciu vlka na Slovensku aj v rámci Európy. "Ministerstvo, ktoré má chrániť prírodu, sa jej opäť otočilo chrbtom. Odignorovalo apel desiatok popredných slovenských vedcov a expertov z oblasti ochrany prírody, spochybnilo hodnovernosť štúdií publikovaných v recenzovaných vedeckých časopisoch a umožnilo lov bez ohľadu na to, že neboli preukázané žiadne jeho ekonomické prínosy," upozornila expertka z WWF Slovensko Katarína Butkovská.
Návrh vyhlášky tiež podľa organizácií opomína nezastupiteľnú úlohu vlka v prírode. "Vlk zohráva kľúčovú rolu v regulácii raticovej zveri, ktorá spôsobuje obrovské ekonomické škody poľnohospodárom aj lesníkom. Udržuje zver v dobrom zdravotnom stave a pomáha regulovať šírenie chorôb, ako napríklad afrického moru ošípaných. Namiesto lovu je potrebná podpora farmárov a prevencia," skonštatoval Marek Kuchta z iniciatívy My sme les.
Jediný uveriteľný dôvod na lov vlka je podľa odborníkov trofejný lov a naplnenie predvolebných sľubov. Stanovenie kvóty, ako aj vyhláška podľa nich pravdepodobne porušujú národné aj európske právo. Vyzývajú poľovníkov, aby ukázali rešpekt k prírode aj k zákonom a nestlačili spúšť. Aevis, My sme les a WWF Slovensko pripravili k návrhu vyhlášky hromadnú pripomienku, nasledovali rozporové konania, pri ktorých podľa nich ministerstvo nepredložilo žiadne odborné argumenty.
Od 1. januára nadobudla platnosť nová vyhláška, ktorá umožní lov vlka na území Slovenska. V sezóne 2025 bude lov povolený do 15. januára, pričom kvótu pre túto sezónu stanovili na 74 jedincov. "Hoci je pravdepodobné, že stanovená kvóta sa v tomto krátkom časovom období nevyčerpá, od nasledujúcej sezóny bude lov prebiehať počas celej povolenej doby," skonštatoval envirorezort s tým, že kvóty stanovuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
"Dnes začína masaker z dielne ministerstva životného prostredia, ktorý slúži len záujmom úzkej skupiny vyvolených. Tento krok nie je v žiadnom prípade o ochrane prírody, farmárov ani o ochrane ľudí, ale o zneužívaní moci a presadzovaní poľovníckych záujmov," vysvetlil riaditeľ organizácie Aevis Rastislav Mičaník. Povolenie lovu vlka je podľa neho jasným dôkazom toho, že vedenie Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR si neplní svoju zákonnú úlohu a nechráni vo verejnom záujme vzácne druhy. "Vlk nemá byť poľovnou trofejou," doplnil.
Schválením vyhlášky došlo podľa odborníkov k vyradeniu vlka zo zoznamu chránených živočíchov a poľovníci ho môžu loviť v rámci bežnej činnosti. Organizácie považujú tento krok MŽP za odborný deficit, ktorý nezohľadňuje systémové riešenia a ani potreby ochrany prírody a ohrozuje populáciu vlka na Slovensku aj v rámci Európy. "Ministerstvo, ktoré má chrániť prírodu, sa jej opäť otočilo chrbtom. Odignorovalo apel desiatok popredných slovenských vedcov a expertov z oblasti ochrany prírody, spochybnilo hodnovernosť štúdií publikovaných v recenzovaných vedeckých časopisoch a umožnilo lov bez ohľadu na to, že neboli preukázané žiadne jeho ekonomické prínosy," upozornila expertka z WWF Slovensko Katarína Butkovská.
Návrh vyhlášky tiež podľa organizácií opomína nezastupiteľnú úlohu vlka v prírode. "Vlk zohráva kľúčovú rolu v regulácii raticovej zveri, ktorá spôsobuje obrovské ekonomické škody poľnohospodárom aj lesníkom. Udržuje zver v dobrom zdravotnom stave a pomáha regulovať šírenie chorôb, ako napríklad afrického moru ošípaných. Namiesto lovu je potrebná podpora farmárov a prevencia," skonštatoval Marek Kuchta z iniciatívy My sme les.
Jediný uveriteľný dôvod na lov vlka je podľa odborníkov trofejný lov a naplnenie predvolebných sľubov. Stanovenie kvóty, ako aj vyhláška podľa nich pravdepodobne porušujú národné aj európske právo. Vyzývajú poľovníkov, aby ukázali rešpekt k prírode aj k zákonom a nestlačili spúšť. Aevis, My sme les a WWF Slovensko pripravili k návrhu vyhlášky hromadnú pripomienku, nasledovali rozporové konania, pri ktorých podľa nich ministerstvo nepredložilo žiadne odborné argumenty.
Od 1. januára nadobudla platnosť nová vyhláška, ktorá umožní lov vlka na území Slovenska. V sezóne 2025 bude lov povolený do 15. januára, pričom kvótu pre túto sezónu stanovili na 74 jedincov. "Hoci je pravdepodobné, že stanovená kvóta sa v tomto krátkom časovom období nevyčerpá, od nasledujúcej sezóny bude lov prebiehať počas celej povolenej doby," skonštatoval envirorezort s tým, že kvóty stanovuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.