Vtáčie druhy podľa nich ubúdajú práve po spracovaní kalamity a vzniku veľkých holín.
Autor TASR
Bratislava 3. augusta (TASR) - Bezzásahové zóny významne pomáhajú zachovaniu niektorých druhov vtákov a sú dôležité pre ochranu biodiverzity ako takej. Upozorňuje na to Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko (SOS/BirdLife Slovensko). Diskusiu, v ktorej lesníci tvrdili, že povodne vo Vysokých Tatrách spôsobili bezzásahové územia, označujú za zavádzajúcu a zbytočnú.
"Je dosť ťažké si predstaviť, ako inak by sa dalo zachrániť ubúdajúcu populáciu hlucháňa hôrneho ako úplným vylúčením ľudských zásahov v lokalitách, ktoré sú kľúčové pre jeho výskyt. Takisto v územiach bez zásahu v horských lesoch prežívajú najvýznamnejšie populácie vzácneho ďatľa, ďubníka trojprstého," vysvetľuje Jozef Ridzoň, ochranársky manažér SOS/BirdLife Slovensko.
Ornitológovia sa odvolávajú aj na vedecké práce, podľa ktorých je v nespracovaných kalamitách biodiverzita vyššia ako v niektorých hospodárskych lesoch. Vtáčie druhy podľa nich ubúdajú práve po spracovaní kalamity a vzniku veľkých "holín". Lesníci naopak tvrdili, že z lesov v bezzásahovom režime po kalamite zmizol život.
Ďalším prínosom bezzásahových zón je podľa ornitológov sledovanie, ako na lesy pôsobia klimatické zmeny, ktoré druhy stromov sú najodolnejšie a aké podmienky zvieratá potrebujú pre prežitie. Upozorňujú tiež, že následkom klimatických zmien sa areál rozšírenia niektorých druhov viazaných na smrečiny v najbližšom polstoročí zmenší. "Ak však k zmenšeniu biotopov prispeje aj rozsiahla asanácia kalamít bez akceptovania bezzásahového režimu aspoň v niektorých chránených územiach, potom časť ohrozených vtáčích druhov najbližšie desaťročia na Slovensku prežiť nemusí," myslia si ornitológovia.
Slovenská lesnícka spoločnosť aj Národné lesnícke centrum (NLC) vo Zvolene po júlových povodniach v oblasti Vysokých Tatier tvrdili, že ich príčinou bol práve bezzásahový režim. Odumretý les v bezzásahových zónach, kde nebola odstránená lykožrútová kalamita, totiž nedokázal zadržať vodu po intenzívnych dažďoch. Proti tvrdeniam lesníkov sa ohradilo Ministerstvo životného prostredia SR, Štátna ochrana prírody SR aj Slovenský vodohospodársky podnik.
"Je dosť ťažké si predstaviť, ako inak by sa dalo zachrániť ubúdajúcu populáciu hlucháňa hôrneho ako úplným vylúčením ľudských zásahov v lokalitách, ktoré sú kľúčové pre jeho výskyt. Takisto v územiach bez zásahu v horských lesoch prežívajú najvýznamnejšie populácie vzácneho ďatľa, ďubníka trojprstého," vysvetľuje Jozef Ridzoň, ochranársky manažér SOS/BirdLife Slovensko.
Ornitológovia sa odvolávajú aj na vedecké práce, podľa ktorých je v nespracovaných kalamitách biodiverzita vyššia ako v niektorých hospodárskych lesoch. Vtáčie druhy podľa nich ubúdajú práve po spracovaní kalamity a vzniku veľkých "holín". Lesníci naopak tvrdili, že z lesov v bezzásahovom režime po kalamite zmizol život.
Ďalším prínosom bezzásahových zón je podľa ornitológov sledovanie, ako na lesy pôsobia klimatické zmeny, ktoré druhy stromov sú najodolnejšie a aké podmienky zvieratá potrebujú pre prežitie. Upozorňujú tiež, že následkom klimatických zmien sa areál rozšírenia niektorých druhov viazaných na smrečiny v najbližšom polstoročí zmenší. "Ak však k zmenšeniu biotopov prispeje aj rozsiahla asanácia kalamít bez akceptovania bezzásahového režimu aspoň v niektorých chránených územiach, potom časť ohrozených vtáčích druhov najbližšie desaťročia na Slovensku prežiť nemusí," myslia si ornitológovia.
Slovenská lesnícka spoločnosť aj Národné lesnícke centrum (NLC) vo Zvolene po júlových povodniach v oblasti Vysokých Tatier tvrdili, že ich príčinou bol práve bezzásahový režim. Odumretý les v bezzásahových zónach, kde nebola odstránená lykožrútová kalamita, totiž nedokázal zadržať vodu po intenzívnych dažďoch. Proti tvrdeniam lesníkov sa ohradilo Ministerstvo životného prostredia SR, Štátna ochrana prírody SR aj Slovenský vodohospodársky podnik.