Osadné 6. januára (TASR) – Pravoslávni veriaci v Osadnom v Sninskom okrese začínajú sláviť vianočné sviatky. Predchádzal im 40-dňový pôst, ktorý je dnes najprísnejší. "Od pokrmov sa zdržiavame počas celého dňa. Nemá to súvis len so štedrou večerou, skôr to má liturgický charakter," vysvetlil pre TASR miestny pravoslávny duchovný Peter Soroka. Podľa jeho slov slúžia totiž v tento deň predpoludním tzv. Cárske časy, čo sú oslavné bohoslužby a po nich nasleduje liturgia sv. Vasiľa Veľkého, preto ľudia držia prísny pôst, aby mohli počas svätej liturgie prijať eucharistiu. "My sa v prípade prijímania postíme už od polnoci, liturgie slúžime len doobeda," dodal.

Za štedrovečerný stôl si pravoslávni veriaci sadajú vtedy, keď na nebi vyjde prvá hviezda. "Na stôl patria v tento deň všetky pôstne jedlá bez mäsa, mlieka a vajec. Štedrá večera má význam v tom, že tých jedál je viacero a sú uložené na jednom stole," priblížil myšlienku Soroka. U niektorých Rusínov sú podľa jeho slov zaužívané aj také tradície, že počas večere si člen rodiny z každého jedla naberie tri lyžice, misa s pokrmom tak obchádza celú rodinu. "My pripravujeme pirohy, zemiaky, fazuľu, hríbovú mačanku, kapustnicu bez klobásy, ale aj bobaľky s makom. Tiež symbolické jedlá ako med, cesnak so soľou, ale aj chlieb. Niektoré rodiny pripravujú aj varené slivky," vymenoval duchovný.

Na dedinách sa podľa jeho slov dodržiavajú aj rôzne iné tradície. "Ľudia sa idú pred večerou umývať do potoka alebo snehu. Nesmie chýbať modlitba, v ktorej pamätajú i na zosnulých," uviedol s tým, že v tejto súvislosti prestrú na stole o miesto viac, ktoré symbolizuje nebohých členov rodiny, rovnako slúži pre pocestného či žobráka. "Pod stôl sa tiež prinášala slama alebo seno. Malo to takú symboliku, že Isus Christos sa v nej narodil. Upevňovala sa tiež reťaz okolo stola, aby rodina držala pokope, ako tá reťaz pevne spojená. Niektorí zvyknú položiť pod obrus i peniaze, aby nechýbali počas roka v rodine," dodal.

Po večeri nasleduje modlitba, odovzdávanie darčekov i spievanie kolied. "Potom sa už pomaličky pripravujeme na veľkú slávnostnú bohoslužbu, ktorá sa koná v chráme," vysvetlil s tým, že počas nej spievajú i oslavné piesne o narodení Isusa Christa. "Aj keď je to predvečer tohto sviatku, už sa oslavuje. Bohoslužobný cyklus u pravoslávnych sa totiž začína večer," uviedol. Prvý vianočný deň, teda narodenie Isusa Christa, pripadá podľa slov Soroku na 7. januára, kedy sviatok vyvrcholí liturgiou v dopoludňajších hodinách. "Podľa juliánskeho kalendára je to 25. december," doplnil.

Narodenie sa oslavuje tri dni. "Je to z toho dôvodu, že my v ten druhý deň oslavujeme Zbor presvätej Bohorodičky, to znamená, že si pripomíname toho, kto mal najväčšie dočinenie s konkrétnym sviatkom," priblížil duchovný s tým, že v tretí deň oslavujú sv. Štefana mučeníka. "V tom je taký rozdiel medzi nami a katolíkmi, ktorí ho slávia v druhý sviatok vianočný," doplnil.

Nový rok začínajú pravoslávni veriaci 14. januára. Juliánsky kalendár má pre nich podľa Soroku posvätný charakter, keďže sa ním riadia už storočia.