Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Celkové náklady na vybudovanie múzea, ako o tom informoval Mešťan, vyšli na 7,5 milióna eur s využitím príspevkov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a štátneho rozpočtu SR.
Autor TASR
Sereď 11. februára (TASR) – Záverečnú časť expozície Múzea holokaustu barak č. 2 sprístupnili v Seredi v utorok za účasti ministerky kultúry Ľubice Laššákovej, ministra financií Ladislava Kamenického (obaja Smer-SD) a veľvyslanca štátu Izrael Boaza Modaiho. Židovské múzeum Slovenského národného múzea tak zavŕšilo podľa jeho riaditeľa Pavla Mešťana etapu budovania stálej výstavy, natrvalo pripomínajúcej v bývalom pracovnom a koncentračnom tábore holokaust Židov na Slovensku.
Prvú časť expozície Múzea holokaustu otvorili v januári 2016 v dvoch z celkových piatich barakov, ktoré sa zachovali z čias vojny a prešli rekonštrukciou. Postupne pribudli ďalšie časti, v múzeu sú vystavené dobové dokumenty, fotografie a predmety súvisiace s prenasledovaním Židov na území Slovenska. Jedným z vystavených artefaktov je dobytčí vagón, v ktorom ich deportovali do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau.
Celkové náklady na vybudovanie múzea, ako o tom informoval Mešťan, vyšli na 7,5 milióna eur s využitím príspevkov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a štátneho rozpočtu SR.
Po zhliadnutí najnovšej časti výstavy Laššáková uviedla, že ak sa ešte stále nachádzajú ľudia, ktorí pochybujú, či sa holokaust na Slovensku stal, odporúča navštíviť expozíciu v Seredi, masové hroby i ďalšie miesta. "Snáď potom zdravý rozum zvíťazí a poznatky o našej histórii sa lepšie vštepia do vedomostí pochybovačov," povedala. Modai uviedol, že po svojej prvej návšteve seredského tábora nemohol prestať myslieť na tisícky Slovákov, ktorí v danom čase bývali v Seredi a okolí. Podľa vlastných slov nepochyboval o tom, že tušili, čo sa v tábore deje, určite počuli krik mužov a žien a videli odchádzajúce vlaky. Apeloval preto na to, aby ľudia nezostávali ľahostajní k utrpeniu menšín, aby sa postavili zoči-voči zlu a nikdy nezabudli na svoju minulosť.
Témou baraku č. 2 sú tábory, strediská a getá na celom území Slovenska vrátane okupovaných na južnom Slovensku. Detailne sa zameriava aj na Židov v tzv. 6. robotnom prápore a na perzekúcie, ktoré sa diali na Slovensku v období holokaustu, ako v Kremničke či Nemeckej. Súčasťou novosprístupneného baraku je i Pamätník - spomienková miestnosť, kde sú nepretržite čítané mená deportovaných zo Slovenska. Expozícia bola budovaná od roku 2015. Obsahová stránka expozície v Seredi bola konzultovaná s poprednými slovenskými historikmi, odborníkmi z Izraela a pamätníkmi, ktorí prešli pracovným a koncentračným táborom v Seredi, respektíve prežili hrôzy holokaustu.
Prvú časť expozície Múzea holokaustu otvorili v januári 2016 v dvoch z celkových piatich barakov, ktoré sa zachovali z čias vojny a prešli rekonštrukciou. Postupne pribudli ďalšie časti, v múzeu sú vystavené dobové dokumenty, fotografie a predmety súvisiace s prenasledovaním Židov na území Slovenska. Jedným z vystavených artefaktov je dobytčí vagón, v ktorom ich deportovali do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau.
Celkové náklady na vybudovanie múzea, ako o tom informoval Mešťan, vyšli na 7,5 milióna eur s využitím príspevkov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a štátneho rozpočtu SR.
Po zhliadnutí najnovšej časti výstavy Laššáková uviedla, že ak sa ešte stále nachádzajú ľudia, ktorí pochybujú, či sa holokaust na Slovensku stal, odporúča navštíviť expozíciu v Seredi, masové hroby i ďalšie miesta. "Snáď potom zdravý rozum zvíťazí a poznatky o našej histórii sa lepšie vštepia do vedomostí pochybovačov," povedala. Modai uviedol, že po svojej prvej návšteve seredského tábora nemohol prestať myslieť na tisícky Slovákov, ktorí v danom čase bývali v Seredi a okolí. Podľa vlastných slov nepochyboval o tom, že tušili, čo sa v tábore deje, určite počuli krik mužov a žien a videli odchádzajúce vlaky. Apeloval preto na to, aby ľudia nezostávali ľahostajní k utrpeniu menšín, aby sa postavili zoči-voči zlu a nikdy nezabudli na svoju minulosť.
Témou baraku č. 2 sú tábory, strediská a getá na celom území Slovenska vrátane okupovaných na južnom Slovensku. Detailne sa zameriava aj na Židov v tzv. 6. robotnom prápore a na perzekúcie, ktoré sa diali na Slovensku v období holokaustu, ako v Kremničke či Nemeckej. Súčasťou novosprístupneného baraku je i Pamätník - spomienková miestnosť, kde sú nepretržite čítané mená deportovaných zo Slovenska. Expozícia bola budovaná od roku 2015. Obsahová stránka expozície v Seredi bola konzultovaná s poprednými slovenskými historikmi, odborníkmi z Izraela a pamätníkmi, ktorí prešli pracovným a koncentračným táborom v Seredi, respektíve prežili hrôzy holokaustu.
