Bratislava 29. marca (TASR) - Nebol to typický nacistický koncentračný tábor, ako Auschwitz-Birkenau, Dachau, Treblinka, či Mauthausen. Nachádzal sa na území súčasnej bratislavskej Petržalky, vtedajšej Engerau. Väzňov tu týrali a vraždili nie obávaní esesáci, ale príslušníci SA (Sturmabteilung - Útočný oddiel) a politickí fanatici Tretej ríše. Dovedna násilnícki dozorcovia v tábore a počas následného Pochodu smrti zavraždili približne 500 židovských väzňov.

V sobotu 29. marca uplynie 80 rokov od likvidácie tohto tábora pred postupujúcou Červenou armádou a odo dňa, kedy nacistickí dozorcovia donútili väzňov na Pochod smrti do rakúskej dediny Bad Deutch-Altenburg. Stalo sa tak teda krátko pred oslobodením Bratislavy 4. apríla 1945 Červenou armádou a rumunskými jednotkami.

Petržalka, po nemecky Engerau, bola na základe Mníchovskej dohody, resp. Mníchovského diktátu súčasťou Hitlerovej Veľkonemeckej ríše od 10. októbra 1938 až do oslobodenia Bratislavy.

Koncentračný tábor tu vznikol na konci II. svetovej vojny v roku 1944. Pozostával zo šiestich podtáborov, ktorých umiestnenie sa podarilo lokalizovať v spolupráci so Slovenským národným archívom. V novembri a decembri 1944 tu umiestnili 1730 až 2000 Židov. Tí sem boli deportovaní pešo alebo vlakmi z Maďarska. Ich úlohou bolo stavať tankový obranný val proti postupujúcej Červenej armáde.

Pôvodne mal byť tábor pracovným, no zakrátko sa stal koncentračným. Väzni neboli v mundúroch, ale mali svoje civilné oblečenie. "Tábor tu stál medzi decembrom 1944 a marcom 1945. Špecifický bol tým, že bol rozložený na viacerých miestach - v stodolách, maštaliach, či pivniciach. Pravdepodobne tu bolo viac ako 1700 väzňov, z ktorých približne 500 vojnu neprežilo. Časť je pochovaná na Petržalskom cintoríne," priblížil pre TASR historik Slovenskej akadémie vied (SAV) Jakub Drábik.

Väzni umierali od hladu, na choroby a na následky mučenia zo strany dozorcov, pôvodom Rakúšanov. Značnú časť väzňov zabili dozorcovia pod vplyvom alkoholu pred a počas Pochodu smrti 29. marca 1945, keď pred príchodom Červenej armády nacisti evakuovali tábor. Väzni z Engerau išli takmer 20 kilometrov pešo do rakúskej dediny Bad Deutch-Altenburg. Tých, ktorí nevládali, fanatickí dozorcovia postrieľali, alebo ubili pažbami. Zvyšných na Dunaji nalodili a deportovali do koncentračného tábora v Mauthausene.

Viedenský krajinský prokurátor Eugen Prüfer podal žalobu na fanatických príslušníkov tábora v Petržalke krátko po druhej svetovej vojne, a to koncom júla 1945. Prvý proces sa konal už v auguste 1945 pred ľudovým Krajinským súdom vo Viedni, teda skôr, ako sa začal Norimberský proces s nacistickou špičkou.

V rokoch 1945 až 1954 sa uskutočnilo vo Viedni celkovo šesť takzvaných Engerau procesov. Deväť veliteľov a dozorcov tábora odsúdili na tresty smrti a aj popravili. Jedného odsúdili na doživotie a ďalších na tresty odňatia slobody od troch mesiacov do 19 rokov. Za zmienku stojí skutočnosť, že väčšina z dozorcov mala základné vzdelanie.

Židovské komunitné múzeum (ŽKM) predstavilo 29. mája 2015 výstavu Engerau - Zabudnutý príbeh Petržalky, ktorou vrátilo do dejepisu osudy židovských väzňov petržalského koncentračného tábora z konca II. svetovej vojny.

Obete tábora pripomína aj pamätník na petržalskom cintoríne na Kopčianskej ulici, ktorý bol odhalený v roku 1958.