Pamätná tabuľa významnému slovenskému politikovi Alexandrovi Dubčekovi v katastri mesta Humpolec, ktorá bola slávnostne odhalená 30. augusta 1998.Foto: TASR - Pavel Neubauer
Pietnu kyticu kladú k pamätníku pri diaľnici D1, neďaleko miesta, kde 1. septembra 1992 havarovalo auto vezúce Dubčeka na zasadnutie Federálneho zhromaždenia ČSFR.
Bratislava 27. novembra (TASR) – Pamiatku Alexandra Dubčeka si každoročne uctievajú aj predstavitelia a bežní občania českého Humpolca. Pietnu kyticu kladú k pamätníku, ktorý vďaka spoluiniciatíve vedenia tohto mesta vznikol pri diaľnici D1, neďaleko miesta, kde 1. septembra 1992 havarovalo auto vezúce Dubčeka na zasadnutie Federálneho zhromaždenia ČSFR.
"Mesto prostredníctvom svojho podniku technických služieb zabezpečuje dodnes pravidelnú údržbu pietneho miesta, rovnako tak zo svojho rozpočtu platí nájomné za pozemok pod pamätníkom, ktorý je majetkom Riaditeľstva ciest a diaľnic ČR," uviedol tajomník Mestského úradu v Humpolci Jiří Fiala, priamy aktér dohovoru o vzniku pietneho miesta.
Aj vtedy, koncom roka 1997 bol tajomníkom mestského úradu. Ako jeden z predstaviteľov mesta prijal vtedajšieho generálneho riaditeľa Národného literárneho centra (NLC) v Bratislave, dnes už zosnulého Drahoslava Machalu. V sprievode námestníka NLC Viliama Apfela sa Machala pri ceste z Prahy do Bratislavy spontánne vybral za vedením Humpolca, aby prezentoval nápad pripomenúť významného politika pre Slovákov i Čechov i pamätníkom pri osudovom úseku diaľnice.
Alexander Dubček zomrel 7. novembra 1992 v Prahe na následky autohavárie, ktorá sa stala 1. septembra 1992, keď cestoval do Prahy za poslaneckými povinnosťami. Tragická udalosť sa odohrala na diaľnici Praha-Bratislava neďaleko Humpolca. Pohreb mal 14. novembra 1992 v Bratislave, pochovaný je na cintoríne v Slávičom údolí. Na sn. havarované auto Alexandra Dubčeka vyťahujú po autonehode z priekopy. Pri preverovaní prípadu okolností dopravnej nehody, pri ktorej došlo k vážnym zraneniam bývalého predsedu Federálneho zhromaždenia ČSFR Alexandra Dubčeka, neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by potvrdzovali záver, že úmrtie A. Dubčeka spôsobil trestný čin vraždy. Foto: TASR/ČTK
"Za vedenie mesta sme sa na tomto stretnutí zúčastnili traja, okrem mňa tam bol i vtedajší starosta Jan Koten a vicestarosta Roman Brzoň," zaspomínal Fiala. "Pretože sme rovnako cítili, že by bolo veľmi vhodné si nešťastnú udalosť natrvalo pripomenúť, dohodli sme sa, že na realizácii pamiatky odkazu Alexandra Dubčeka budeme aktívne pracovať," dodal.
Kým slovenská strana zabezpečila vytvorenie samotnej pamätnej tabule, samospráva sa postarala o stavebnú prípravu. "Všetko klaplo tak, ako malo, a tak už o necelý rok, 30. augusta 1998, sa mohlo uskutočniť slávnostné odhalenie pamätníka," pripomenul zástupca samosprávy mesta na Vysočine. Poukázal i na to, že v ďalších rokoch mesto pravidelne v novembri organizovalo pri pamätníku spomienkové stretnutie.
Autorom pamätníka je umelecký sochár Teodor Baník. Mramorova pamätná tabuľa s bronzovým reliéfom Alexandra Dubčeka stojí pri výjazde z parkoviska čerpacej stanice, necelých 100 kilometrov od Prahy.
