V roku 1850 sa stal profesorom na gymnáziu v Bratislave a v tom istom roku na vlastné náklady vydal Gramatiku slovenského jazyka v porovnaní s českým.
Autor TASR
Trstená/Bratislava 16. júla (TASR) - TASR prináša v rámci spravodajského seriálu krátke profily osobností, ktoré sa významnou mierou zaslúžili o pozdvihnutie, rozvoj a kodifikáciu spisovného jazyka Slovákov. K najvýznamnejším sa radí jazykovedec, katolícky kňaz a autor prvej modernej slovenskej gramatiky Martin Hattala.
Narodil sa 4. novembra 1821 v Trstenej. Študoval na Arcibiskupskom lýceu v Trnave, a potom si vzdelanie doplnil na univerzite vo Viedni, kde sa venoval teológii. V revolučných rokoch 1848 - 1849 ukončil štúdiá a 12. decembra 1848 ho v Ostrihome vysvätili za rímskokatolíckeho kňaza.
V roku 1850 sa stal profesorom na gymnáziu v Bratislave a v tom istom roku na vlastné náklady vydal Gramatiku slovenského jazyka v porovnaní s českým. Tá obsahovala súhrn vtedajších najdôležitejších vedomostí o slovenčine, jej nárečiach, znakoch a vývine jej spisovnej podoby. Už v tomto diele vyjadril potrebu zaviesť ypsilon do slovenského pravopisného systému.
Ako nadaný jazykovedec sa Hattala v októbri 1851 zúčastnil na bratislavskom stretnutí, na ktorom Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža, Ján Palárik, Andrej Radlinský a Štefan Závodník rozoberali problémy gramatiky slovenského jazyka, v ktorej sa prelínali normy štúrovskej podoby slovenčiny s bernolákovčinou.
Účastníci stretnutia poverili vtedy iba 29-ročného Hattalu vypracovaním novej podoby slovenskej gramatiky. Tú Hattala zhrnul v publikácii Krátka mluvnica slovenská (1852). Stala sa základnou normatívnou príručkou slovenského pravopisu až do roku 1902, keď vyšla Rukoväť spisovnej reči slovenskej od Samuela Czambela.
Od roku 1854 pôsobil Hattala ako univerzitný pedagóg v Prahe, kde napísal knihy Skladba jazyka českého a slovenského alebo Mluvnica jazyka slovenského. Aktívne sa tiež podieľal na tvorbe učebníc ako autor či posudzovateľ gramatík, čítaniek a šlabikárov pre české a slovenské školy.
Martin Hattala zomrel 11. decembra 1903 v Prahe vo veku 82 rokov.
Narodil sa 4. novembra 1821 v Trstenej. Študoval na Arcibiskupskom lýceu v Trnave, a potom si vzdelanie doplnil na univerzite vo Viedni, kde sa venoval teológii. V revolučných rokoch 1848 - 1849 ukončil štúdiá a 12. decembra 1848 ho v Ostrihome vysvätili za rímskokatolíckeho kňaza.
V roku 1850 sa stal profesorom na gymnáziu v Bratislave a v tom istom roku na vlastné náklady vydal Gramatiku slovenského jazyka v porovnaní s českým. Tá obsahovala súhrn vtedajších najdôležitejších vedomostí o slovenčine, jej nárečiach, znakoch a vývine jej spisovnej podoby. Už v tomto diele vyjadril potrebu zaviesť ypsilon do slovenského pravopisného systému.
Ako nadaný jazykovedec sa Hattala v októbri 1851 zúčastnil na bratislavskom stretnutí, na ktorom Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža, Ján Palárik, Andrej Radlinský a Štefan Závodník rozoberali problémy gramatiky slovenského jazyka, v ktorej sa prelínali normy štúrovskej podoby slovenčiny s bernolákovčinou.
Účastníci stretnutia poverili vtedy iba 29-ročného Hattalu vypracovaním novej podoby slovenskej gramatiky. Tú Hattala zhrnul v publikácii Krátka mluvnica slovenská (1852). Stala sa základnou normatívnou príručkou slovenského pravopisu až do roku 1902, keď vyšla Rukoväť spisovnej reči slovenskej od Samuela Czambela.
Od roku 1854 pôsobil Hattala ako univerzitný pedagóg v Prahe, kde napísal knihy Skladba jazyka českého a slovenského alebo Mluvnica jazyka slovenského. Aktívne sa tiež podieľal na tvorbe učebníc ako autor či posudzovateľ gramatík, čítaniek a šlabikárov pre české a slovenské školy.
Martin Hattala zomrel 11. decembra 1903 v Prahe vo veku 82 rokov.