Horná Lehota/Bratislava 15. júla (TASR) - Tlačová agentúra Slovenskej republiky prináša v rámci spravodajského seriálu krátke profily osobností, ktoré sa významnou mierou zaslúžili o pozdvihnutie, rozvoj a kodifikáciu spisovného jazyka Slovákov. Patril k nim aj organizátor národného hnutia, revolučný básnik, evanjelický farár Samo Chalupka.

Narodil sa 27. februára 1812 v Hornej Lehote v rodine evanjelického farára a literáta Adama Chalupku. Navštevoval gymnázium v Gemerských Tepliciach a od roku 1822 sa učil na lýceu v Kežmarku a v Rožňave. Od roku 1827 študoval filozofiu a teológiu na evanjelickom lýceu v Bratislave. Po krátkej prestávke pokračoval v štúdiu na evanjelickej teologickej fakulte vo Viedni. Po jej absolvovaní nastúpil na miesto kaplána v Chyžnom.

Chalupka sa od mladosti angažoval v slovenskom národnom hnutí. Bol členom tajného študentského spolku Vzájomnosť a štúrovského spolku Tatrín. Počas revolúcie v rokoch 1848 - 1849 ušiel pred hroziacim väzením na Oravu a Liptov, kde pomáhal verbovať dobrovoľníkov.

Je spoluautorom Memoranda slovenského národa (1861) a v roku 1863 stál pri založení Matice slovenskej. Hoci bol členom štúrovského hnutia, trval na väčšom uznaní nárečia svojho kraja napriek tomu, že bola uzákonená nová slovenská gramatika.

Po otcovej smrti prevzal v roku 1840 evanjelickú faru v Hornej Lehote, na ktorej pôsobil až do svojej smrti - celých 43 rokov.

Poézia Sama Chalupku odráža hlboké vlastenecké cítenie späté s nadšením pre boj za národnú slobodu - hrdinovia jeho básní stelesňujú vlastenecké cítenie celej štúrovskej generácie. Vari najvýraznejšie a najvýrečnejšie to cítiť v jeho vrcholnom diele, ktoré napísal v roku 1864 - v historickom speve Mor ho!. V roku 1868 vydal jedinú zbierku svojej poézie pod názvom Spevy a zahrnul do nej celú tvorbu.

Samo Chalupka, básnik, ktorý najhlbšie prenikol do širokých vrstiev ľudu, zomrel 10. mája 1883 (niektoré zdroje uvádzajú aj dátum 19. mája 1883) v Hornej Lehote vo veku 71 rokov.