Senica/Bratislava 14. júla (TASR) - TASR prináša v rámci spravodajského seriálu krátke profily osobností, ktoré sa významnou mierou zaslúžili o pozdvihnutie, rozvoj a kodifikáciu spisovného jazyka Slovákov. Radí sa k nim aj kultúrno-osvetový pracovník, novinár a spisovateľ Viliam Pauliny-Tóth.

Narodil sa 3. júna 1826 v Senici v rodine evanjelického farára. Po získaní základného vzdelania študoval na evanjelickom lýceu v Bratislave, kde bol poslucháčom Ľudovíta Štúra. To výrazne ovplyvnilo jeho literárnu činnosť i zmýšľanie.

Po revolúcii v rokoch 1948 - 1949 pôsobil ako župný úradník, neskôr ako stoličný komisár. Po prepustení zo štátnych služieb v roku 1860 sa venoval literárnej a kultúrno-osvetovej práci. Vydával humoristický časopis Černokňažník a reprezentatívny beletristický časopis Sokol.

Do literatúry vstúpil Viliam Pauliny-Tóth v 40. rokoch 19. storočia lyricko-reflexívnymi básňami. Bol autorom publicistických cyklov Listy ku slovenskému Tomášovi a Slovenčina v spoločenskom živote. Do jeho tvorby patrí veršovaná alegorická dráma Ľudská komédia, z prozaických prác sú významné štvorzväzkové Besiedky, historický román Trenčiansky Matúš, historická poviedka Tatarský plen a Tri dni zo života Štúrovho (1870).

Viliam Pauliny-Tóth zomrel 6. mája 1877 v Martine vo veku 50 rokov.