Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Okrem toho Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) udelil vlani vyše 1,12 milióna eur pre 430 žiadostí o dotáciu.
Autor TASR
Bratislava 21. augusta (TASR) – Približne 76 percent všetkých predkladaných projektov a aj podporených je priamo alebo nepriamo súčasťou oblasti kultúry a kultúrneho života. Konštatuje sa to v správe o štátnej politike vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí a poskytnutej štátnej podpore, ktorú dnes schválila vláda SR.
V minulom roku úrad disponoval pre potreby dotácií sumou 1.159.426 eur. Podporil napríklad investície späté s ochranou kultúrneho dedičstva. Týkalo sa to Múzea vojvodinských Slovákov v Srbsku (100.000 eur), opravy kostola v Iloku v Chorvátsku (5000 eur) a rekonštrukcie kostola v Laliti (9000 eur). Ďalšiu významnú oblasť finančnej podpory predstavuje školstvo, vzdelávanie, veda a výskum.
Najviac peňazí, a to 387.698 eur, putovalo do Srbska, ďalej do Rumunska (129.500 eur), Česka (124.480 eur), Maďarska (93.066 eur), Chorvátska (49.345 eur) a Veľkej Británie (48.170 eur).
Súčasťou výkonu štátnej politiky ku krajanom v cudzine je aj vydávanie osvedčení Slováka žijúceho v zahraničí. V roku 2012 prišlo 747 žiadostí, pričom ÚSŽZ vydal 785 osvedčení, do ktorých spadali aj priebežne vybavované z predchádzajúceho obdobia. Získali ich ľudia zo 14 štátov sveta. V porovnaní s rokom 2011, ako aj predošlým obdobím, prišlo menej žiadostí.
Najväčší záujem mali hlavne krajania mimo krajín Európskej únie, teda zo Srbska a Ukrajiny. „Bolo to motivované skutočnosťou, že jeho držiteľ môže získať prechodný pobyt na Slovensku s možnosťou pracovať, získať občianstvo SR a cestovať aj do iných krajinách EÚ,“ vysvetľuje ÚSŽZ.
Úrad pripomína fakt, že jeho rozpočet ma už tretí rok po sebe klesajúcu tendenciu. Na budúci rok preto požaduje navýšenie tých zdrojov, ktoré sú potrebné na podporu projektov slovenských národnostných menšín a krajanských komunít.
Ku krajinám, ktoré sú tradične cieľom pracovnej migrácie, ako sú Nemecko, Francúzsko, Rakúsko a Švajčiarsko, pribudli nové destinácie - Írsko, Anglicko, čiastočne Taliansko. V zámorí zostávajú v centre záujmu USA, Kanada, čiastočne Austrália, pričom menšia komunita Slovákov sa utvorila aj na Novom Zélande.
V minulom roku úrad disponoval pre potreby dotácií sumou 1.159.426 eur. Podporil napríklad investície späté s ochranou kultúrneho dedičstva. Týkalo sa to Múzea vojvodinských Slovákov v Srbsku (100.000 eur), opravy kostola v Iloku v Chorvátsku (5000 eur) a rekonštrukcie kostola v Laliti (9000 eur). Ďalšiu významnú oblasť finančnej podpory predstavuje školstvo, vzdelávanie, veda a výskum.
Najviac peňazí, a to 387.698 eur, putovalo do Srbska, ďalej do Rumunska (129.500 eur), Česka (124.480 eur), Maďarska (93.066 eur), Chorvátska (49.345 eur) a Veľkej Británie (48.170 eur).
Súčasťou výkonu štátnej politiky ku krajanom v cudzine je aj vydávanie osvedčení Slováka žijúceho v zahraničí. V roku 2012 prišlo 747 žiadostí, pričom ÚSŽZ vydal 785 osvedčení, do ktorých spadali aj priebežne vybavované z predchádzajúceho obdobia. Získali ich ľudia zo 14 štátov sveta. V porovnaní s rokom 2011, ako aj predošlým obdobím, prišlo menej žiadostí.
Najväčší záujem mali hlavne krajania mimo krajín Európskej únie, teda zo Srbska a Ukrajiny. „Bolo to motivované skutočnosťou, že jeho držiteľ môže získať prechodný pobyt na Slovensku s možnosťou pracovať, získať občianstvo SR a cestovať aj do iných krajinách EÚ,“ vysvetľuje ÚSŽZ.
Úrad pripomína fakt, že jeho rozpočet ma už tretí rok po sebe klesajúcu tendenciu. Na budúci rok preto požaduje navýšenie tých zdrojov, ktoré sú potrebné na podporu projektov slovenských národnostných menšín a krajanských komunít.
Ku krajinám, ktoré sú tradične cieľom pracovnej migrácie, ako sú Nemecko, Francúzsko, Rakúsko a Švajčiarsko, pribudli nové destinácie - Írsko, Anglicko, čiastočne Taliansko. V zámorí zostávajú v centre záujmu USA, Kanada, čiastočne Austrália, pričom menšia komunita Slovákov sa utvorila aj na Novom Zélande.
