Bratislava 21. mája (TASR) - Klimatické zmeny znamenajú veľkú výzvu aj pre ekonomiku a priemysel SR. Slovensko ako priemyselná krajina plní ciele v rámci EÚ, ktorá je lídrom v oblasti boja proti globálnemu otepľovaniu. Aj nová globálna Parížska klimatická dohoda zvýraznila dôraz na znižovanie emisií CO2 a postupné zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov energie (OZE) v oblasti energetiky. Uviedol to pre TASR hovorca Ministerstva hospodárstva (MH) SR Maroš Stano.

V súčasnosti sa podľa neho aj na Slovensku vo veľkej miere investuje do nových technológií, ktoré znižujú energetickú náročnosť, vedú k poklesu emisií CO2, ako aj nižšiemu vypúšťaniu škodlivých látok do ovzdušia. Slovensko k tomu tlačia prísnejšie pravidlá EÚ, systém emisných povoleniek, alebo záväzky voči Európskej komisii v oblasti zvyšovania podielu výroby energie z OZE.

"Má to však vážne dosahy a nápor na konkurencieschopnosť slovenského, ale aj európskeho priemyslu v rámci globálneho trhu. Priemysel v niektorých iných štátoch totiž takéto prísne ekologické kritériá plniť nemusí. Jedným z príkladov, kde sa podobný fenomén prejavuje, je napríklad aktuálny problematický dovoz lacnej ocele z Číny, ktorá spôsobuje európskemu oceliarstvu vážne problémy a problém sa rieši na úrovni EÚ," zdôraznil.

SR má podľa Stana v súčasnosti povinnosť v rámci boja proti klimatickej zmene zvýšiť využívanie OZE v pomere k hrubej konečnej energetickej spotrebe zo 6,7 % v roku 2005 na 14 % v roku 2020. "Slovensku sa postupne tento cieľ darí napĺňať podľa plánu a v súčasnosti sme už na úrovni 12 %," podčiarkol.

"V boji proti klimatickej zmene je naša krajina úspešná aj v iných kritériách. Momentálne sme svedkami poklesu spotreby fosílnych zdrojov energie ako uhlie alebo zemný plyn. SR dlhodobo znižuje spotrebu energie a zvyšuje energetickú efektívnosť. V tejto oblasti prišlo za posledné obdobie k dramatickej zmene. V znižovaní energetickej náročnosti sa Slovensko v posledných rokoch dostalo dokonca na popredné priečky v rámci EÚ," poznamenal.

V období rokov 2001 až 2011 zníženie energetickej náročnosti podľa neho predstavovalo skoro 45 %. Tento trend pokračoval a v rokoch 2006 až 2012 dosiahol pokles o viac ako 27 %, čo predstavuje najväčšie zníženie energetickej náročnosti v EÚ-28.

Tento pozitívny vývoj je podľa hovorcu MH SR výsledkom úspešnej reštrukturalizácie priemyslu, zavedenia nízkoenergetických výrobných procesov v priemysle a zlepšovania tepelno-technických vlastností budov, prípadne obmeny spotrebičov za úspornejšie. "Slovensko dosiahlo aj výrazný pokles v energetickej spotrebe v roku 2014 o asi 5 % v porovnaní s rokom 2013," doplnil.

"Slovenské hospodárstvo teda v posledných rokoch zaznamenalo významný posun smerom k jeho nízkouhlíkovej podobe, ktorý by mal pokračovať aj v budúcnosti. To všetko pozitívne prispeje v boji proti globálnemu otepľovaniu," dodal Stano.