Výstavu pripravila nezisková organizácia Camera Obskura a potrvá do 30. septembra.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 21. augusta (TASR) - Vpád okupantov v auguste 1968 a občiansky odpor pripomína výstava fotografií z Prahy a Bratislavy Invázia August 68, ktorú slávnostne otvorili na bratislavskom Hodžovom námestí. Fotografie sú dielom Josefa Koudelku a Ladislava Bielika. Výstavu pripravila nezisková organizácia Camera Obskura a potrvá do 30. septembra.
"Násilný akt sovietskej moci a jej poslušných satelitov, ktorým zlikvidovali obrodný proces v Československu, treba odsúdiť. To je však len jedna strana mince udalostí roku 1968. Málo sa zaoberáme tým, prečo nám tzv. spriatelené armády poskytli bratskú pomoc a umlčali naše reformné procesy. Nuž, obsadili nás preto, lebo to boli demokratické a moderné reformy slovenskej a českej spoločnosti, ktoré sú v mnohom podnetné aj pre dnešok," povedal v príhovore predseda NR SR Andrej Danko (SNS).
Bol by rád, keby sa rok 1968 vnímal najmä ako pozitívne hnutie dvoch národov, ktoré chceli úprimne obrodiť svoju vlasť. "Na čele tohto procesu stál človek so srdcom a charakterom v politike – Alexander Dubček. Jeho odvážna téza o odmietnutí triedneho boja v zóne sovietskeho vplyvu bola ojedinelým a naozaj odvážnym politickým počinom. Odmietol tým politiku bezhlavého vyvlastňovania, bezdôvodného zatýkania, šikanovania a popierania ľudských a občianskych práv," zdôraznil.
Premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) poznamenal, že tragické augustové udalosti sa dotkli každej rodiny a zostanú zapísané ako memento, aby sa nikdy nič podobné nezopakovalo. "Pri úspešnom formovaní našej modernej spoločnosti sa nezaobídeme bez základných hodnotových pilierov, a to sloboda, demokracia, ľudské práva a zápas o ne. To sú hodnoty vychádzajúce z historickej pamäte a tvoria etický základ, ktorý nás spája," konštatoval.
Podľa jeho slov sa idea budovania socializmu s ľudskou tvárou stretla zoči-voči so zradou a pragmatickým cynizmom rešpektujúcim stanovené mocenské siločiary. "Alexander Dubček ako nositeľ obrodnej spoločenskej zmeny zostane navždy jednou z najvýznamnejších postáv slovenskej histórie. Je inšpiratívnym príkladom pre slovenskú verejnosť, ako zotrvať na ideách, ktorým veríme," myslí si.
Premiér je presvedčený, že by nám nemalo ísť o jatrenie historickým tráum, ale o budovanie takých medzinárodných vzťahov, ktoré sú založené na vzájomnom rešpekte a pragmatickom základe. "To je jeden zo základných odkazov pre všetkých aktérov augustových udalostí z roku 1968," dodal.
Na výstavu sa prišiel pozrieť aj publicista a novinár Stanislav Vančo, zachytený na najznámejšej Bielikovej fotografii, na ktorej Emil Gallo stojí s odhalenou hruďou pred okupačným tankom. Vančo je jedným z prizerajúcich sa. "Prvýkrát som zažil šok, keď som sa narodil a druhýkrát 21. augusta 1968. Bolo to niečo neuveriteľné. V nás mladých vtedy prevládal idealizmus a nádej. Videli sme pre svoj život nesmiernu šancu, a tá z večera do rána skapala," povedal pre TASR.
O samotnej fotografii, ktorá vznikla na Šafárikovom námestí, Vančo poznamenal, že na to miesto prichádzal vo chvíli, kedy už Emil Gallo pred tankom stál. Či Gallo niečo vojakom hovoril, si nepamätá. "Ale ak fotografiu pozorne čítame, rozpráva veľmi veľa. Priam román," povedal.
"Násilný akt sovietskej moci a jej poslušných satelitov, ktorým zlikvidovali obrodný proces v Československu, treba odsúdiť. To je však len jedna strana mince udalostí roku 1968. Málo sa zaoberáme tým, prečo nám tzv. spriatelené armády poskytli bratskú pomoc a umlčali naše reformné procesy. Nuž, obsadili nás preto, lebo to boli demokratické a moderné reformy slovenskej a českej spoločnosti, ktoré sú v mnohom podnetné aj pre dnešok," povedal v príhovore predseda NR SR Andrej Danko (SNS).
Bol by rád, keby sa rok 1968 vnímal najmä ako pozitívne hnutie dvoch národov, ktoré chceli úprimne obrodiť svoju vlasť. "Na čele tohto procesu stál človek so srdcom a charakterom v politike – Alexander Dubček. Jeho odvážna téza o odmietnutí triedneho boja v zóne sovietskeho vplyvu bola ojedinelým a naozaj odvážnym politickým počinom. Odmietol tým politiku bezhlavého vyvlastňovania, bezdôvodného zatýkania, šikanovania a popierania ľudských a občianskych práv," zdôraznil.
Premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) poznamenal, že tragické augustové udalosti sa dotkli každej rodiny a zostanú zapísané ako memento, aby sa nikdy nič podobné nezopakovalo. "Pri úspešnom formovaní našej modernej spoločnosti sa nezaobídeme bez základných hodnotových pilierov, a to sloboda, demokracia, ľudské práva a zápas o ne. To sú hodnoty vychádzajúce z historickej pamäte a tvoria etický základ, ktorý nás spája," konštatoval.
Podľa jeho slov sa idea budovania socializmu s ľudskou tvárou stretla zoči-voči so zradou a pragmatickým cynizmom rešpektujúcim stanovené mocenské siločiary. "Alexander Dubček ako nositeľ obrodnej spoločenskej zmeny zostane navždy jednou z najvýznamnejších postáv slovenskej histórie. Je inšpiratívnym príkladom pre slovenskú verejnosť, ako zotrvať na ideách, ktorým veríme," myslí si.
Premiér je presvedčený, že by nám nemalo ísť o jatrenie historickým tráum, ale o budovanie takých medzinárodných vzťahov, ktoré sú založené na vzájomnom rešpekte a pragmatickom základe. "To je jeden zo základných odkazov pre všetkých aktérov augustových udalostí z roku 1968," dodal.
Na výstavu sa prišiel pozrieť aj publicista a novinár Stanislav Vančo, zachytený na najznámejšej Bielikovej fotografii, na ktorej Emil Gallo stojí s odhalenou hruďou pred okupačným tankom. Vančo je jedným z prizerajúcich sa. "Prvýkrát som zažil šok, keď som sa narodil a druhýkrát 21. augusta 1968. Bolo to niečo neuveriteľné. V nás mladých vtedy prevládal idealizmus a nádej. Videli sme pre svoj život nesmiernu šancu, a tá z večera do rána skapala," povedal pre TASR.
O samotnej fotografii, ktorá vznikla na Šafárikovom námestí, Vančo poznamenal, že na to miesto prichádzal vo chvíli, kedy už Emil Gallo pred tankom stál. Či Gallo niečo vojakom hovoril, si nepamätá. "Ale ak fotografiu pozorne čítame, rozpráva veľmi veľa. Priam román," povedal.