Bratislava 17. apríla (TASR) - Skrátený tvar predložky a osobného zámena on alebo ono v tvare akuzatívu je niekedy použitý nesprávne.

Ak hovoríme o mužovi, či sa môžeme oprieť oň alebo oňho, alebo o človeku, že nemáme čas naň alebo naňho, zvolíme druhú možnosť - oňho, naňho. Tento tvar používame, ak hovoríme o podstatnom mene mužského životného rodu - patria sem tvary ako naňho, oňho, doňho, preňho...

Napríklad: Sused sa oňho (o druhého suseda) potkol. Nemôžem naňho čakať. Začal si doňho dovoľovať. Rozhodla sa žiť preňho.

Ak vyjadrujeme neživotný predmet mužského rodu alebo osobné zámeno stredného rodu (ono), využijeme tvary naň, oň, doň, preň...

Napríklad: Položila som naň (na stôl) svoju tašku. Prišiel som oň (o počítač). S veľkým hnevom doň (do stola) kopal. Všetko preň (pre dieťa) obetovala.