Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prašnosť v ovzduší minulý rok poklesla, problém malo 10 slovenských miest.
Autor TASR
Bratislava 1. marca (TASR) – Kvalita ovzdušia na Slovensku sa mierne zlepšila aj v uplynulom roku. Vyplýva to z predbežných údajov, ktoré TASR poskytol Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ).
Z viacerých škodlivín v ovzduší najväčší problém spôsobuje v súčasnosti nadmerná prašnosť. Vlaňajšok bol druhým priaznivejším rokom v poradí po nepriaznivom roku 2011.
Normy povoľujú do roka maximálne 35 smogových dní. Tento limit bol v roku 2011 prekročený až na 27 z 30 monitorovacích staníc SHMÚ. V roku 2012 bolo už iba 14 miest na Slovensku s problematickou prašnosťou v ovzduší.
"Podľa predbežných nevalidovaných údajov za rok 2013 prišlo k prekročeniu priemernej 24-hodinovej koncentrácie prachových častíc PM10 už len na 10 monitorovacích staniciach," informoval Ľubor Kozakovič z SHMÚ.
Najprašnejšie bolo vo Veľkej Ide
Najprašnejšie ovzdušie bolo vlani podľa predbežných výsledkov vo Veľkej Ide pri Košiciach (79 smogových dní), v Bratislave na Trnavskom Mýte (60 smogových dní) a v Banskej Bystrici (57 smogových dní).
Pre porovnanie, v roku 2012 bola najvyššia prašnosť vo Veľkej Ide (77 smogových dní), Bratislave na Trnavskom Mýte (65 smogových dní) a v Žiline (64 smogových dní). V roku 2011 bola situácia najhoršia v Ružomberku (131 smogových dní), Banskej Bystrici (127 smogových dní) a Veľkej Ide (118 smogových dní).
Expert SHMÚ na kvalitu ovzdušia Kozakovič sa domnieva, že ak sa priaznivá situácia zopakuje aj na budúci rok, bude to nasvedčovať tomu, že nejde o vplyv meteorologických faktorov, teda priaznivejšieho počasia s lepšími rozptylovými podmienkami. "Kauzálnym faktorom by mohol byť pokles emisií PM10 a iné opatrenia realizované v rámci programov a plánov na zlepšenie kvality ovzdušia," priblížil.
S takýmto konštatovaním však nesúhlasí Daniel Lešinský z Centra pre trvalo udržateľné alternatívy (CEPTA). "Je pravdou, že nastalo zlepšenie v roku 2012 aj v roku 2013, nie je ale spôsobené opatreniami prijatými na Slovensku. Tie totiž doteraz nie sú účinné," uviedol pre TASR. Pripustil však, že prašnosť mohla poklesnúť z dôvodu prípadného obmedzenia priemyselnej výroby v niektorých častiach Slovenska.
Stratégia na redukciu prachu v ovzduší
Vláda minulý rok schválila stratégiu na redukciu škodlivého prachu v ovzduší, ktorej súčasťou sú aj opatrenia na zníženie emisií v doprave a pri spaľovaní fosílnych palív. Lešinský to víta. "Sú tu aj dobré opatrenia, avšak zatiaľ je to iba na papieri. Budeme čakať na konkrétne kroky," avizoval.
Z prezentácie ministerstva životného prostredia na medzinárodnej konferencii Čistý vzduch pre mestá, ktorá sa konala tento mesiac v Bratislave vyplýva, že okrem vyššie spomenutej Veľkej Idy, Bratislavy a Banskej Bystrice boli vlani problémy s prachovými časticami aj v Žiline (55 smogových dní), Prešove (54 smogových dní), Jelšave (51 smogových dní), Bystričanoch (48 smogových dní), Ružomberku (47 smogových dní), Krompachoch (42 smogových dní) a Košiciach (40 smogových dní). Ide však o predbežné údaje, ktoré môžu byť ešte zmenené.
Proti 17 členským štátom vrátane Slovenska sa vedie konanie vo veci nedodržiavania limitov prašnosti ovzdušia. Podľa poslednej správy Európskej environmentálnej agentúry z novembra 2013 je Slovensko v tejto oblasti treťou najhoršou krajinou, za nami sú už len Poľsko a Bulharsko. Správa vychádza z údajov ešte za rok 2011.
Z viacerých škodlivín v ovzduší najväčší problém spôsobuje v súčasnosti nadmerná prašnosť. Vlaňajšok bol druhým priaznivejším rokom v poradí po nepriaznivom roku 2011.
Normy povoľujú do roka maximálne 35 smogových dní. Tento limit bol v roku 2011 prekročený až na 27 z 30 monitorovacích staníc SHMÚ. V roku 2012 bolo už iba 14 miest na Slovensku s problematickou prašnosťou v ovzduší.
"Podľa predbežných nevalidovaných údajov za rok 2013 prišlo k prekročeniu priemernej 24-hodinovej koncentrácie prachových častíc PM10 už len na 10 monitorovacích staniciach," informoval Ľubor Kozakovič z SHMÚ.
Najprašnejšie bolo vo Veľkej Ide
Najprašnejšie ovzdušie bolo vlani podľa predbežných výsledkov vo Veľkej Ide pri Košiciach (79 smogových dní), v Bratislave na Trnavskom Mýte (60 smogových dní) a v Banskej Bystrici (57 smogových dní).
Pre porovnanie, v roku 2012 bola najvyššia prašnosť vo Veľkej Ide (77 smogových dní), Bratislave na Trnavskom Mýte (65 smogových dní) a v Žiline (64 smogových dní). V roku 2011 bola situácia najhoršia v Ružomberku (131 smogových dní), Banskej Bystrici (127 smogových dní) a Veľkej Ide (118 smogových dní).
Expert SHMÚ na kvalitu ovzdušia Kozakovič sa domnieva, že ak sa priaznivá situácia zopakuje aj na budúci rok, bude to nasvedčovať tomu, že nejde o vplyv meteorologických faktorov, teda priaznivejšieho počasia s lepšími rozptylovými podmienkami. "Kauzálnym faktorom by mohol byť pokles emisií PM10 a iné opatrenia realizované v rámci programov a plánov na zlepšenie kvality ovzdušia," priblížil.
S takýmto konštatovaním však nesúhlasí Daniel Lešinský z Centra pre trvalo udržateľné alternatívy (CEPTA). "Je pravdou, že nastalo zlepšenie v roku 2012 aj v roku 2013, nie je ale spôsobené opatreniami prijatými na Slovensku. Tie totiž doteraz nie sú účinné," uviedol pre TASR. Pripustil však, že prašnosť mohla poklesnúť z dôvodu prípadného obmedzenia priemyselnej výroby v niektorých častiach Slovenska.
Stratégia na redukciu prachu v ovzduší
Vláda minulý rok schválila stratégiu na redukciu škodlivého prachu v ovzduší, ktorej súčasťou sú aj opatrenia na zníženie emisií v doprave a pri spaľovaní fosílnych palív. Lešinský to víta. "Sú tu aj dobré opatrenia, avšak zatiaľ je to iba na papieri. Budeme čakať na konkrétne kroky," avizoval.
Z prezentácie ministerstva životného prostredia na medzinárodnej konferencii Čistý vzduch pre mestá, ktorá sa konala tento mesiac v Bratislave vyplýva, že okrem vyššie spomenutej Veľkej Idy, Bratislavy a Banskej Bystrice boli vlani problémy s prachovými časticami aj v Žiline (55 smogových dní), Prešove (54 smogových dní), Jelšave (51 smogových dní), Bystričanoch (48 smogových dní), Ružomberku (47 smogových dní), Krompachoch (42 smogových dní) a Košiciach (40 smogových dní). Ide však o predbežné údaje, ktoré môžu byť ešte zmenené.
Proti 17 členským štátom vrátane Slovenska sa vedie konanie vo veci nedodržiavania limitov prašnosti ovzdušia. Podľa poslednej správy Európskej environmentálnej agentúry z novembra 2013 je Slovensko v tejto oblasti treťou najhoršou krajinou, za nami sú už len Poľsko a Bulharsko. Správa vychádza z údajov ešte za rok 2011.
