Bratislava 13. januára (TASR) – Dieťa, u ktorého existuje podozrenie na týranie či zneužívanie, by malo vypovedať pred policajným vyšetrovateľom v čo najkratšom čase od oznámenia tohto podozrenia. V praxi sa však niekedy stáva, že vypočúvanie sa koná až po niekoľkých mesiacoch. „Spomienky dieťaťa blednú a jeho ochota vypovedať, teda zverovať sa, s pribúdajúcim časom klesá. V takých prípadoch už jeho výpoveď pre vyšetrovateľa spravidla neprináša želané informácie,“ povedal pre TASR výkonný riaditeľ občianskeho združenia (OZ) Náruč – Pomoc deťom v kríze Ivan Leitman.

Dodal, že dieťa je často ešte pred oficiálnou výpoveďou vystavené veľkému množstvu otázok od príbuzných, spolužiakov, učiteľov, sociálnych pracovníkov, súdnych znalcov a ďalších. „Majú často dobrý úmysel vyhnúť sa tomu, aby niekomu ublížili krivým obvinením. Málokto pritom myslí na to, že tým môže ublížiť dieťaťu a zmariť vyšetrovanie,“ uviedol.

Podľa predstaviteľov združenia sa v trestnom konaní objavujú aj ďalšie problémy v prístupe k detským obetiam násilia. Chýbajú jednotné postupy a metodiky vypočúvania a tiež vyšetrovatelia – špecialisti vyškolení vo vedení výsluchu detí. Tvrdia, že vyšetrovateľ niekedy trvá na vypočúvaní dieťaťa vo svojej kancelárii, s kamerou umiestnenou na statíve a v prítomnosti ďalších osôb povinne zúčastnených pri výsluchu. „Mnohé deti, ktoré si prešli touto skúsenosťou a museli vypovedať o najintímnejších a najtemnejších skúsenostiach, tvárou v tvár šiestim či siedmim neznámym osobám, sa vyjadrili, že tento zážitok bol pre ne rovnako zraňujúci ako samotné týranie či zneužívanie,“ konštatuje Leitman.

Vypočúvanie detských obetí násilia by sa podľa neho malo konať v špeciálnej výsluchovej miestnosti, v ktorej by bolo dieťa len s vyšetrovateľom, a ďalšie osoby povinne zúčastnené na výsluchu by ho sledovali v inej miestnosti prostredníctvom audiovizuálnej techniky.

Kritizuje aj nedostatočnú spoluprácu medzi orgánmi činnými v trestnom konaní a orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí, zodpovednými za ochranu dieťaťa. Tiež nedostatok pomoci pre dieťa po ukončení trestného konania a to, že dieťa v ňom na rozdiel od podozrivého páchateľa nemá vlastného advokáta, ktorý by hájil jeho záujmy. „Pridelení advokáti v pozícii splnomocnenca poškodeného nie sú pre dieťa oporou - ich úloha akoby sa zúžila len na vymáhanie odškodného, čo pre dieťa nie je to najpodstatnejšie,“ hovorí riaditeľ OZ Náruč.

Okrem posilňovania spolupráce inštitúcií s odborníkmi a zavedenia jednotných postupov treba podľa OZ Náruč dôsledne dodržiavať záväzky, ktoré Slovensku vyplývajú z medzinárodných zmlúv o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním. „Tiež by bolo vhodné inšpirovať sa úspešnými modelmi práce s týranými a sexuálne zneužívanými deťmi zo zahraničia. Načo vymýšľať niečo, čo už je dávno vymyslené a overené praxou? Stačí nájsť spôsob, ako tieto modely a postupy zosúladiť s našou legislatívou,“ povedal Leitman.

Oceňuje však, že postupne sa rozbiehajú pozitívne zmeny v prospech detských obetí násilia. Predstavitelia združenia sa doteraz zúčastnili na piatich diskusiách odborníkov pri okrúhlom stole, nad ktorými prebrala záštitu verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová.

Ministerstvo spravodlivosti SR podľa hovorkyne rezortu Zuzany Drobovej momentálne realizuje projekt, ktorého súčasťou je budovanie špeciálnych výsluchových miestností, vytváranie metodiky na vypočúvanie zraniteľných obetí, edukačná kampaň a ďalšie.