Brusel/Bratislava 4. marca (TASR) - Severoatlantická aliancia (NATO) je v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu jednotnejšia ako kedykoľvek predtým. Vo svetle aktuálnych krokov Moskvy sa dá očakávať, že prítomnosť jednotiek vo východnom krídle NATO, vrátane Slovenska, bude ešte väčšia, aby boli štáty vojensky ešte silnejšie. Pre TASR to uviedol veľvyslanec SR pri NATO Peter Bátor.
V piatok sa v Bruseli uskutočnilo mimoriadne stretnutie ministrov zahraničných vecí členských štátov Aliancie. Organizácia Severoatlantickej zmluvy potvrdila, že jej povinnosťou je, aby konflikt na Ukrajine neeskaloval mimo územia krajiny.
"Sme pripravenejší brániť každý centimeter aliančného územia ako hocikedy v histórii a ako členské štáty budeme podporovať Ukrajinu viac ako kedykoľvek v minulosti. A naďalej budeme spoločne tlačiť na Rusko, aby prestalo s agresívnou vojnou na Ukrajine, na ktorú nemalo a nemá žiadny dôvod. Cena, ktorú Rusko už dnes platí za túto nevyprovokovanú, nezákonnú vojnu, je tiež najvyššia v histórii a bude sa len zvyšovať, ak Rusko neprestane," uviedol pre TASR Bátor.
Veľvyslanec v tomto kontexte vyzdvihol diskusie o príprave predsunutej vojenskej jednotky, ktorá by mala pôsobiť na Slovensku.
"Je to významné posilnenie slovenskej bezpečnosti aj obrany. Okrem toho je to aj poistka pred hocikým, kto by chcel testovať našu bezpečnosť. Lebo v prípade hocijakého konfliktu by to už nebol len konflikt medzi útočníkom a Slovenskom, ale medzi útočníkom a Slovenskom, Nemeckom, Českou republikou, Poľskom, Slovinskom či USA. Toto si každý dvakrát rozmyslí," vyhlásil Peter Bátor.
Severoatlantická aliancia v snahe posilniť svoje východné krídlo už vyslala do východnej Európy tisíce vojakov. Podľa slovenského veľvyslanca pri NATO je možné očakávať, že táto vojenská prítomnosť bude v budúcnosti ešte väčšia.
"Už to, ako sa dnes zvyšuje vojenská obranná prítomnosť na východnom krídle, je niečo, čo by bolo pred niekoľkými mesiacmi absolútne nepredstaviteľné. V Aliancii ďalej robíme na tom, aby sme mali dlhodobé obranné plány, podporené konkrétnymi vojenskými kapacitami, ktoré umožnia zaistiť rovnakú úroveň obrany pre každého jedného člena Aliancie vrátane Slovenska. Dá sa očakávať, že táto prítomnosť bude do budúcnosti ešte väčšia a štáty na východnom krídle vojensky ešte silnejšie," uviedol Bátor.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v piatok uviedol, že Aliancia nevyhlási bezletovú zónu nad Ukrajinou, pretože jediným spôsobom, ako by bolo možné implementovať takúto zónu, by bolo poslať do ukrajinského vzdušného priestoru bojové lietadlá, čo by mohlo viesť k "plnohodnotnej vojne v Európe". Na otázku, akým spôsobom môže Aliancia pomôcť Ukrajine aj bez toho, aby do konfliktu priamo zasiahla a nevyvolala priamu konfrontáciu s Ruskou federáciou, Bátor vymenoval dve hlavné línie.
Na snímke generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg odpovedá na otázky novinárov počas stretnutia s poľským prezidentom Andrzejom Dudom a s členmi armády v poľskom meste Lask v Lodžskom vojvodstve v utorok 1. marca 2022.Foto: TASR/AP
"Na jednej strane bude (NATO) pokračovať v tlaku na Rusko, aby vojnu proti Ukrajine ukončilo, a ak nie, aby cena pre Rusko bola za takého protiprávne konanie čo najvyššia vrátane vyvodenia právnej zodpovednosti voči tým, ktorí sú za ňu zodpovední. Na druhej budú členovia Aliancie ešte intenzívnejšie podporovať Ukrajinu pri obrane jej nezávislosti a územnej celistvosti," uviedol slovenský diplomat.
Vyhlásenie bezletovej zóny nad Ukrajinou žiadal tamojší prezident Volodymyr Zelenskyj v súvislosti s bombardovaním ukrajinských miest ruskou armádou. Kyjev neskôr uviedol, že ak NATO neuzavrie ukrajinský vzdušný priestor, malo by aspoň dodať Kyjevu lietadlá a vzdušné obranné systémy, aby ukrajinská armáda dokázala zastaviť ruské útoky. Krajiny EÚ zatiaľ trvajú na tom, že nepošlú Ukrajincom lietadlá. Väčšina dodávok z Európy zahŕňa ľahké strelné zbrane a protitankové či protilietadlové strely.
